Ako sa obyvatelia Lisabonu boja zemetrasenia

Lisabon je trojmilinové mesto, má prístup k moru a je vlastne najzápadnejm hlavným mestom štátu Európskej únie (ak sa nemýlim). Je úžasné. Má vzrušujúcu históriu - od r. 711 a približne do polovice 13. storoia ho ovládali moslimskí Maori, ktorí mu vtisli pečať orientálneho ducha, ktorého tam cítiť až dodnes. Napríklad budovy zvonku tam vyzerajú ako naše kúpelne znútra. S obloženými keramickými kachličkami s rôznymi vzormi, o vytvára pre Slováka estetický zážitok nového druhu. Niektoré domy mi pripadali ako z rozprávky tisíc a jednej noci, treba vidieť.

Iný zážitok som mal, keď som sa ubytoval v hoteli a z okien som uvidel niečo ako kombináciu moslimskej mešity a futbalovho štadióna. Pýtal som sa domácich , o toto je a odpoveď: aréna na býčie zápasy. Super! Aj keď milujem prírodu a zvieratá, asi by som navštívil taký zápas, už len z kultúrnej zvedavosti.

Zhodou okolnosti som bol v Portugalsku v čase, keď sa odohral zápas Porto - Artmedia. Na každej stene boli v hoteli veľké plazmové obrazovky a na všetkých dávali, samozrejme a prirodzene, futbal. Miestni si sadli s pivkom v ruke a sebavedome tipovali vsledok: 3:0, 5:0, 8:0... Keď bolo 2:0 pre niektorých fandov to prestal by zaujimavý zápas a odišli po ďalšie pivo a kdesi von medzi "kúpelňové domy". Ja som ostal a kútiky na ústach sa mi rozširovali do úsmevu s každým gólom Artmedie. Pri treťom som radostne vykríkol a priznal sa k národnosti (aj napriek riziku, že ma frustrovaní fanúšikovia oblejú zvyškom piva, ktoré od úžasu zabudli piť). Bol to pre mňa skvelý pocit, nie som fanatik do futbalu, ale viete, kdesi ďaleko od domova dobre padne slovenský úspech (a úspech to bol aj napriek tomu, že naši využili 3 zo 4 striel na bránu).

Ale najzaujmavejší zážitok som mal z jednej typickej predajne vína v centre Lisabonu. Portugalci sú preslávení svojim vínom, hlavne svojim portským, ktoré je podľa mňa fakt dobré. (Trochu mi pripomínalo naše Tokajské.) Tak som si zašiel do tej najstašrej časti Lisabonu a objavil som tam niečo ako hypermarket vína. Predavačka bola veľmi ochotná vysvetlila mi všetko, ťo chcem vedieť o víne a navyše ma ponúkla dobrým portským. Ako riadny Slovák som kúpil viac fliaš (skvelý darček-suvenír). Z radosti dobrého obchodu mi predavačka ukázala aj niečo neobvyklé. Zaviedla ma do miestnosti so sklenenou dlážkou. Utrela sklo a ukázala mi vykopávky v pivnici, ktoré pochádzali z 5. st., čiže z čias Rímskeho impéria. Boli tam nádoby, v ktorých ľudia uchovávali ryby. Pre mňa ako historika to bola fakt skvelá prehliadka. Samozrejme som chcel zostúpiť do pivnice a lepšie si to všetko prezrieť, ale predavačkina odpoveď ma zarazila.

Povedala mi, že sa bojí zemetrasenia, a preto zásadne nechodí do pivníc. Naozaj, v 17. storoči bolo v LIsabone obrovské zemetrasenie, ktoré zrovnalo väčšinu mesta so zemou. Odvtedy sú tam pekné pravouhlé ulice. Pre mňa to bol zvláštny pocit. V Lisabone, kde žije 3 mil obyvateov, stále hrozí zemetrasenie, ktoré môže zopakovať svoju intenzitu a zničiť mesto. Uvedomil som si, že ľudia tam buď musia žiť v strachu, alebo sa naučili existovať s tým, že ich môže reálne prekvapiť skaza. Neviem, ako by som sa tomu prispôsobil ja, ale je isté, že keď som plával v bazéne uprostred výškových budov v Lisabone, zaoberal som sa myšlienkou, ako a kde by som utekal, keby sa zem a voda okolo ma začala triasť...