Neviem, či mám pri pohľade na takého človeka smútiť, alebo sa poriadne rozčúliť. Je to hrozné stretnúť bytosť, ktorá buď nemá pamäť a rozum, alebo vedome má rada zlo. Komunizmus a jeho režim totiž zlom sú z viacerých dôvodov, ktoré by som mu povedal, ak by vôbec bol tak obmedzený človek schopný počúvať.
Prvým a najdôležitejším dôvodom je, že komunistický režim okrádal človeka o slobodu a vlastný názor. Komunisti nenávideli iný názor ako ten ich a každý, kto s nimi nesúhlasil, ťažko si to odniesol. V lepšom prípade stratou zamestnania, v horších väzením alebo dokonca smrťou, ktorej predchádzalo neľudské mučenie a psychické týranie. Minulosť nám svedčí o tisíckach nešťastných politických väzňov a obetiach, ktorými boli nielen odsúdení, ale aj ich blízki, rodina, priatelia, ktorí za nič nemohli a boli úplne nevinní. Niekedy stačilo povedať „nevhodný vtip“ aby sa človek dostal do pracovného tábora kdesi v ruskej Sibíri odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Komunisti nepripúšťali žiadnu kritiku, v novinách aj televízii vládna prísna cenzúra, dokonca ani v moderných piesňach sa nemohli vyskytovať kritické myšlienky. V kinách bol výber z nudných sovietskych, maďarských a poľských filmov, americké pre komunistov neexistovali. Správy hovorili len o úspechoch tzv. budovania socializmu, o splnených päťročniciach, alebo o zvyšujúcej sa životnej úrovni komunistickej spoločnosti a o úpadku „zahnívajúceho kapitalizmu“, pričom skutočnosť bola úplne opačná. Sloboda cestovania? Za železnú oponu ste sa nedostali, ak ste boli obyčajný smrteľník a to len preto, aby ste sa nepresvedčili, že na Západe sa žije oveľa lepšie a slobodnejšie. A tí, čo sa predsa len dostali do vyspelého sveta, často radšej ostali v cudzine ako by sa mali vrátiť do krajiny, kde vládne totalita.
S potlačovaním slobody súviselo aj neľudské prenasledovanie veriacich, hlavne kňazov a biskupov. Komunisti vo svojej pýche neverili v Boha a snažili sa o tom presvedčiť všetkých obyčajných ľudí. Mnohí veriaci neodolali vonkajšiemu tlaku a podľahli komunistom, stali sa z nich neveriaci a prestali chodiť do kostola zo strachu alebo z pohodlnosti. Niektorí však ostali verní svojej viere a hrdinsky si zachovávali svoje náboženské presvedčenie aj napriek tomu, že to mohlo mať pre nich nepríjemné následky. Mnohí kresťania si povedali, že radšej budú veriť Bohu ako komunistom, ktorí neustále klamali a používali násilie. Komunisti mali vo svojich rukách moc aj všetky prostriedky od televízie až po políciu, a predsa sa im nepodarilo zvíťaziť nad cirkvou, ktorú chceli úplne zničiť. Bohužiaľ, 4O rokov urobilo svoje a dodnes si nesieme následky „vymývania mozgov“ komunistickým režimom.
Ďalším argumentom proti komunistom je, že zbavili ľudí súkromného vlastníctva a všetko zoštátnili. Ľudia, ktorí si poctivou prácou získali majetok alebo si niečo usporili, prišli o všetko a museli často opustiť svoj domov a emigrovať do zahraničia. Ich majetku sa potom zmocnili komunisti, ktorí šafárili zo všetkým až kým sa všetko nerozkradlo a nezničilo. Niektorí ľudia vám aj dnes povedia, že boli určité sociálne vymoženosti, že každý mal byt, že neexistovala nezamestnanosť, že mlieko stálo 1,90... To áno, ale za akú cenu. Potraviny boli dotované a hospodárstvo krajiny sa postupne rúcalo. Bol síce lacný tovar, ale v obchodoch nebol žiadny výber a ak ste chceli kúpiť niečo zaujímavejšie a lepšie, museli ste stáť vo veľkých radoch a podplácať predavačov aby vám vydali tzv. podpultový tovar.
To, čo som teraz povedal, je len malá časť toho, čo by som mohol vyčítať komunistom a preto sa mi nechce veriť, že ešte aj dnes sú ľudia, ktorí volia komunistickú stranu. Títo ľudia sú zaslepení a nepoučiteľní a navyše si myslím, že aj nebezpeční. Komunisti by mali byť zakázaní tak isto ako fašisti, alebo nacisti. Prečo sa tak nestalo, to je pre mňa najväčšou záhadou a dôkazom, že komunizmus je naozaj zákerné zlo.
