To "tlačenie" nových peňazí (ničím nekrytých, nie sme predsa v 19. storočí) robil FED, ECB, ale aj banky krajín mimo eurozóny. Nemožno než nesúhlasiť s Miltonom Friedmanom, že inflácia je vždy len menový problém, teda nastáva vtedy, keď je v obehu príliš veľa peňazí.
Dnes sa Daniel Hannan vo Veľkej Británii nevie vynačudovať etatizmu vlastnej konzervatívnej strany, ktorej šéf Boris Johnson ešte nedávno pri argumentácii proti zvyšovaniu daní použil Lafferovu krivku. Toto u socialistov nečakajte, oni žijú v predstave, že ak stúpnu dane zo 16% na 160%, tak sa zdesaťnásobí výber.
Problém nárastu cien energií je v ich stagnácii po desaťročia, za ktoré klesala hodnota každej meny. Niečo o tom som nedávno písal aj ja sám.
Takže máme všeobecné očakávanie ľudí (z ktorých sú väčšina voliči), že štát (vláda) zabezpečí, že bude stále len lepšie a lepšie. Tých, ktorí zažili druhú svetovú vojnu a ešte nie sú senilní je tak málo a sú tak neprogresívni, že ich spomienka na obdobia, keď bol život horší ako predtým, sa neberie vážne. Hoci celkovo v priemere všetky krajiny (aj tretieho sveta) bohatnú a majú sa lepšie ako v roku 1945, tak hlavne v Európe sa rozšírila predstava, že štát dokáže zabrániť nevyhnutným hospodárskym krízam či poklesom ekonomík.
Na to štát potrebuje peniaze. Ekonomicky vzdelaní občania vrátane súčasných či bývalých politikov si uvedomujú, že štát (vláda) nemá vlastné peniaze, ale prerozdeľuje peniaze vybraté pod hrozbou trestu v podobe daní a odvodov (nebudem tu zachádzať k centrálnym bankám, ktoré peniaze vedia "vyrobiť" - to je iná téma).
Ako môže Slovensko zobrať peniaze na to, aby nenarastal dlh do neúnosných výšok? Podobnú otázku riešili tento týždeň hostia u Václava Moravca, ale diskusia v Česku je na míle popredu od toho, čo je u nás.
Hľadanie by malo asi začať tam, kde je tých peňazí najviac. Zrušenie nejakého úradu môže priniesť peniaze, sú to budovy v centrách miest, v ktorých sa často vykonáva zbytočná alebo aspoň neefektívna práca. Ale pôjde tu o ušetrenie v rádoch miliónov a jednorázovo (predaj budov) v desiatkach miliónov a aj to môže nasledovať až po tom, ako sa zredukuje predmet práce daného úradu. Deficit pod 3% potrebujeme dostať vďaka rádovo vyšším sumám.
Prečo máme také neudržateľné financie? Pretože máme zlý dôchodkový systém. Písal som o tom mnohokrát, že výdavky a príjmy prvého piliera nemajú žiaden súvis, hoci sa o ňom traduje, že je priebežný systém. Výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy, pretože počet dôchodcov rastie, počet pracujúcich klesá a dôchodcovská inflácia je príliš vysoká a nezodpovedá rastu miezd (a tým rastu alebo poklesu príjmov do dôchodkového fondu SP, ktoré sú súčtom mierne rastúcich odvodov klesajúceho počtu pracujúcich).
Porovnanie dôchodkov krajín OECD
Pozrel som si porovnanie medzi jednotlivými krajinami OECD - kritické ukazovatele sú : vek odchodu do dôchodku, relatívna chudoba a pension replacement rate (pomer medzi príjmom na dôchodku a predtým v práci). V tejto publikácii (Penzie: medzinárodné porovnanie) dolnej snemovne britského parlamentu sú použité dáta z OECD z roku 2020. Stojí za prečítanie.
Najprv na strane 7 uvidíme graf, v ktorom je Slovensko úplne na prvom mieste. Namiesto oslavy preskakovaním národných vatier, si ale prečítam, čo graf zobrazuje a úsmev ma prejde: Je to podiel štátneho dôchodku na príjmoch dôchodcov. Kým u nás je to odhadom 99%, Nemecko má 85%, Dánsko 55%, Švajčiarsko 50%. Tento ukazovateľ ukazuje ako ďaleko sme sa od roku 1989 dostali od štátu starajúceho sa o nás až po hrob. Aj v porovnaní s inými postkomunistickými krajinami a to Českom (95%) či Slovinskom (92%) je to vyššie číslo. Hlavne, že ľavica (OĽANO + SMER-odina) idú likvidovať druhý pilier.
Vážnejšie sú ale dáta na strane 13 - verejné výdavky na dôchodky voči HDP. Dáta sú ale len do roku 2017. Na Slovensku sa volebná korupcia dôchodcov prehĺbila od roku 2019, takže som si dovolil spočítať údaje za rok 2021.
Podľa sociálnej poisťovne, bolo v roku 2021 na dôchodky použité 7,058 mld. € (pri príjmoch 5,203 mld. €). HDP Slovenska bol podľa NBS 97,122 mld. €, takže náš podiel za rok 2021 vzrástol na 7,3%. V takom prípade by to bolo viac ako Česko (6,7%), Švédsko, Maďarsko (6,6%) a podstatne viac ako Švajčiarsko (6,0%).
Prvenstvo v tejto tabuľke patrí Grékom, ktorí si svojim dôchodkovým systémom (a nielen ním) zruinovali krajinu a vďaka "záchrane" eurovalom im zadĺženie osciluje v okolí 200% HDP - štrukturálny deficit nezlepšili. Navyše ich dôchodkový systém dal podnet k monetárnej kríze a spoločnému dlhu eurozóny, ktorým chudobní Slováci zachraňovali nielen vysoké dôchodky Grékov, ale hlavne Francúzske a Nemecké špekulujúce banky.
Estónsko má podiel len 4,6%, Litva 5,3%. Bohatšie krajiny, kde dôchodok nie je celý štátny (Holandsko, Luxembursko, Spojené Kráľovstvo) majú tento podiel tesne nad alebo pod 5%.
Na strane 16 nás čaká práve podiel dôchodkov na [predchádzajúcich] príjmoch (pension replacement rate) - ktorý je členený pre 3 kategórie príjmov (50%, priemer, 150%).
Zvýraznil som krajiny, ktoré majú v pomere k príjmom nižšie dôchodky ako my. Opäť tu platí niečo ako Lafferova krivka: ak by sme stanovili dôchodky nad hodnotu priemernej mzdy, verejné financie by to neuniesli, ak by sme dávali len polovicu toho čo dnes, dôchodcovia by to neuniesli, hoci Estónsko dáva menej a hoci u nás je pomer dôchodok k vysokým predchádzajúcim príjmom veľmi vysoký aj v porovnaní s ČR (64% vs. 46%).
Ďalej je tu "chudoba" - čo v terminológii OECD znamená príjmy menšie ako 50% mediánu. Na strane 19 sa porovnáva "chudoba" pri vekovej kategórii 66+ a v celkovej populácii.
Opäť vidíme, že mnohé krajiny majú väčšiu nerovnosť a teda aj vyšší podiel "chudobných", ale hlavne majú viac ohrozených dôchodcov ako produktívnu populáciu, ale u nás je to naopak.
Škoda, že tam nie je miesto celej populácie len doplnok, t.j. mladší ako 66 rokov, ale dá sa to odhadnúť podľa podielu populácie v jednotlivých krajinách. V prípade Švajčiarska je to 7,6%, v prípade Slovinska 5,9% atď. V Česku je to 4,9% (oproti 8,2% u dôchodcov) , ale u nás až 8% (oproti 6,6% u dôchodcov). Takže Slovensko nemá chudobných dôchodcov, práve naopak, odchodom na dôchodok sa u nás znižuje riziko chudoby.
Nakoniec je tu vek. Niektoré krajiny majú vyššie dôchodky, ale aj vyšší vek odchodu do dôchodku (Maďarsko, Portugalsko, Bulharsko), my máme odchod do dôchodku neudržatelne nízky.
Čo s tým?
Oproti môjmu článku Prečo odmietnuť Krajniakov dôchodkový populizmus z augusta minulého roku sa hospodárenie SP v prvom piliery zhoršilo.
Deficit stúpol z 31,95% na 35,7%, pri príjmoch 5,2 mld. € a výdavkoch 7,05 mld. € tak narástol oproti roku 2020 z 1 612 000 000 € na 1 855 000 000 €. Záhadný rezervný fond má až 1,36 mld.€ a podvodne sa z neho dotuje 1. pilier, pričom 500 miliónov € na dôchodky pochádza z neznámych a zákonom asi nepredpokladaných zdrojov. Riešenie na ozdravenie SP aj prvého piliera som už napísal dosť dávno, prinieslo by to nielen vyrovnané hospodárenie SP, ale aj udržateľné financie.
Samozrejme by to znamenalo zrušenie 13. dôchodku, zníženie rastu dôchodkov na niekoľko rokov a zrýchlenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Zároveň by sa zmenšil štrukturálny deficit a nemuseli by sa zvyšovať dane a odvody. Potenciálne by sa dalo zdaňovať dôchodok (s tým, že by časť príjmov do dôchodkového fondu aj de iure nepochádzala z odvodov, ale ako presný podiel z výberu určitých daní - ako som uviedol tu).
Štrukturálny deficit ako aj smerovanie po gréckej ceste, ktorá viedla k drastickým zásahom do dôchodkov, je niečo, čo potrebujeme zvrátiť. Čím skôr, tým lepšie. Iste, súčasná politická reprezentácia má tendenciu prejedať dlhy, ale aj tak je dobré si uvedomiť, že existuje cesta, ako stabilizovať verejné financie a hlavne si uvedomiť, že slovenský dôchodkový systém je štedrejší ako mnohé iné vo vyspelom svete, akurát je naša ekonomika aj vďaka vládam SMER-u stále viac a viac zaostávajúca za vyspelými krajinami Západu.
Avšak v chudobnejších krajinách budú vždy nižšie dôchodky ako v bohatších, takže napríklad v Čiernej Hore majú priemerný dôchodok pod 300€. Práve preto, aby sme sa vyhli chybám spôsobeným rozdielom medzi ekonomikami, je potrebné porovnávať relatívne hodnoty, ako som uviedol vyššie. A podľa nich vydávame na dôchodky príliš veľa a práve tu treba hľadať najväčšie rezervy na výdavkovej strane rozpočtu.
Neznamená to, že máme rezignovať na iné šetrenia nášho príliš veľkého štátu - reformy znižujúce počet policajtov, sudcov či štátnych úradníkov môžu ušetriť porovnateľné sumy (t.j. stovky miliónov € ročne). Avšak tieto reformy si vyžadujú ďaleko väčšiu prípravu ako zrušenie 13. dôchodku či zrýchlenie zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Skutočná reforma sociálnej poisťovne, ktorá som spomínal vyššie si vyžaduje reformnú politickú stranu, ktorá uspeje vo voľbách, čo sa však už dnes zdá byť nereálne. Možno sa tak stane až potom, ako Slovensko bude musieť vyhlásiť default a budeme tu mať dozor z MMF. Možno sa aspoň vtedy nájde niekto, kto tam urobí poriadok.
