Koho potrebuje Korčok osloviť

O Pellegrinim som toho napísal dosť aj tu či tu. Podržtaška je slabé označenie tohto chrapúnskeho oportunistu, ktorý pre svoj prospech obetuje budúcnosť krajiny. Ale napriek jeho nesporným negatívnym vlastnostiam, je táto osoba stále populárna. Neviem, čo s konzervatívnym voličstvom urobia odhalenia ohľadom jeho sexuálnej orientácie, ani to nie je dôležité, pretože v minulosti dokázal poraziť v priamom súboji Kiska Fica a Čaputová inú Ficovu podržtašku.

Preto som sa na základe dát z parlamentných a prezidentských volieb pozrel na obce, kde v druhom kole prezidentských volieb získal demokratický kandidát výrazne viac ako tam získavajú demokratické alebo aj ostatné strany. Toto delenie politických strán a hnutí na demokratické, nedemokratické a ostatné, som aj s aplikovaním váh použil už pri analýze podpory strán vo voľbách (s rovnakými váhami ako v tých na jeseň 2023, pri voľbách v roku 2020 som ešte strany zaraďoval do škatuliek celé hoci časť ich elektorátu ich volila pre ich demokratickú tvár a časť ich mohla voliť z čisto emocionálnych alebo národnostných dôvodov).

Kde víťazí demokratický prezidentský kandidát

Príkladov obcí, v ktorých demokratické strany bežne získavajú (relatívne) málo a v druhom kole prezidentských volieb získali Kiska resp. Čaputová viac ako by to podľa podpory v parlamentných voľbách vyzeralo, je viac a práve na tieto sa potrebuje Ivan Korčok sústrediť.

My, občania miest ako Bratislava, kde proti Ficovej podržtaške prebiehajú protesty a kde majú demokratické strany silnú pozíciu, musíme prísť v oboch kolách voliť Korčoka v čo najvyšších počtoch a neočakávať, že nám na predvolebných mítingoch pohladká brušká. Musí získať časť voličov, ktorí volili SNS, Hlas či Republiku a prípadne odradiť inú časť od voľby Pellegriniho.

Už na prvý pohľad vidno, že hlavne juh s veľkou maďarskou menšinou ale aj Spiš podporili v druhom kole prezidentských volieb p. Kisku a p. Čaputovú proti kandidátom Smeru.

Ako jeden z mnohých príkladov tu uvádzam detailné absolútne počty hlasov, ktoré získali prezidentskí kandidáti v rokoch 2014 a 2019 v druhom kole volieb ako aj sumárne hodnoty podľa kategorizácie politických strán (s relatívnymi váhami) ako som to uviedol v časti Podpora Demokracie článku o voľbách 2023.

Volebný výsledok v Rožňave (zdroj: Marek Mačuha)

V parlamentných voľbách v Rožňave získavajú demokratické strany v priemere 31%, ostatné 34% a nedemokratické strany asi 35%. Ak by voliči ostatných (asi etnických maďarských) politických strán nevolili v druhom kole prezidentských volieb, tak by tento pomer (31:35) znamenal, že by Andrej Kiska získal o 1900 Zuzana Čaputová o 1200 hlasov menej (viac než tretina z ich výsledku). Obaja kandidáti získali viac ako by zodpovedalo súčtu hlasov voličov demokratických a ostatných strán (65%).

Ešte viac sa dá získať v Poprade, hoci prezident Kiska tam získal hlasy aj pre lokálpatriotizmus. V Poprade získavajú demokratické strany viac ako v Rožňave, v priemere až 37%. Ostatné strany získavajú v priemere 19,5% a nedemokratické strany 43,5%. Napriek tomu získal prezident Kiska proti Ficovi 72% a prezidentka Čaputová proti Šefčovičovi takmer 65%.

Volebné výsledky Poprad 

Preto som na základe priemerných ziskov strán podľa kategórií a z priemerov za prezidentské voľby v rokoch 2014 a 2019 urobil tabuľku, ktorú uvádzam na konci článku. Zoradil som ju podľa najvyššieho priemerného zisku, teda rozdielu medzi skutočne získanými hlasmi prezidentov Kisku a Čaputovej voči zisku, ktorý by dosiahli, ak by voliči volili ako v parlamentných voľbách.

Pri voľbách hrá rolu aj volebná účasť, prezidentské voľby ju majú nižšiu. O to viac sa bude Pellegrini snažiť práve v týchto obciach dosiahnuť, aby voliči volili ako v parlamentných voľbách, teda často väčšinovo nedemokratické strany. Ivan Korčok má určite poradcov, ktorí si uvedomujú, akých voličov potrebuje osloviť. Prieskumy však nevedia tak dobre ukázať, kde sú títo voliči (okrem toho, že sú asi na fejsbuku).

Hoci táto tabuľka môže naznačovať, že by mal ísť všade, myslím si, že Košice a Bratislavu nebude potrebné príliš oslovovať. Posledné voľby prehrali demokrati na vidieku, ktorý mal rekordne vysokú účasť.

Aktuálny trend podpory demokratických a nedemokratických síl

Druhým rozmerom, ktorý tu chcem zdôrazniť je zmena podpory demokratických ale hlavne nedemokratických strán v parlamentných voľbám voči priemerom za predchádzajúce obdobie.

Mapa ukazuje, že vo voľbách v roku 2023 sa nedemokratickým stranám (Smer, Hlas, SNS, Republika, ĽSNS) darilo výrazne lepšie práve v južných oblastiach s maďarským obyvateľstvom (a aj v okolí Banskej Bystrice). Môže to byť dané tým, že v minulosti získaval Most-Híd (z kategórie demokratických strán) značný podiel hlasov a ten teraz prepadol. Avšak ani Aliancia, ktorú som nezaradil ani k demokratom ani k nedemokratickým stranám, nezískala všetky tradičné hlasy (Maďarov). Napríklad taká obec Dubník v okrese Nové Zámky je na tom takto (nárast podpory nedemokratických strán z 22% na 43%):

Volebné výsledky Dubník (okres Nové Zámky) (zdroj: Marek Mačuha)

Aký je súvis medzi podporou demokratických / nedemokratických strán a voľbou demokratických prezidentov?

Na nasledujúcich grafoch som zvýraznil niekoľko miest a bledšou farbou obce niekoľkých okresov (hranice sú hranicami volebných obvodov, niektoré volebné obvody obsahujú viac okresov).

Prvý graf má na x-ovej osi vyznačený rozdiel medzi ziskom demokratických strán v roku 2023 a priemerom za 2006-2020 v parlamentných voľbách. Čiže ak demokratické strany získali spolu v priemere 30% v rokoch 2006 až 2020 a v roku 2023 už len 25%, na x-ovej osi bude táto obec na hodnote -5%.

Na y-ovej osi sú obdobne vyznačené zisky nedemokratických strán. Očakávaný jav, že zisk demokratov znamená pokles nedemokratov a naopak nemusí vždy nastať, pretože nielen spomedzi národnostných strán je mnoho takých, ktoré neboli zaradené do žiadnej z dvoch kategórií (išlo nielen o obskúrne projekty, ktoré sú štatisticky bezvýznamné, ale aj OĽANO či #Sieť).

Nárast podpory demokratických strán vs. nárast podpory nedemokratických strán v r. 2023 

Horné Považie, ktoré je baštou nedemokratických síl (hlavne nacionalistov) sa postupne od nich odkláňa, tam nastal nárast podpory demokratických strán, hoci z nízkych čísel. Naopak Spiš, okolie Banskej Bystrice či juh Slovenska má minimálne zmeny v podpore demokratických strán, ale je tam nárast podpory nedemokratických strán.

Nasledujúci graf je podobný, ale v x-ovej osi sú relatívne zisky prezidentských kandidátov v druhom kole volieb v rokoch 2014 a 2019.

Zisk demokratických prezidentov vs. nárast podpory nedemokratických strán v r. 2023 

Graf ukazuje, že nedemokratické strany získali aj v mestách a obciach, v ktorých prezidenti Kiska a Čaputová dosiahli jasné víťazstvo (takmer 75% v spomínanej Rožňave).

Kam má ísť Ivan Korčok kortešovať?

Navštevovať dediny, kde je spolu 100 voličov nie je efektívne, ale sú tu aj menšie mestá a väčšie obce, kde je podiel potenciálneho zisku voličov vysoký, čo znamená, že sa tam dajú ľahšie osloviť exvoliči Kisku a Čaputovej, ktorí odmietli Šefčoviča aj Fica. Uviedol som ich mimo poradia na konci tabuľky.

Nalsedujúca mapka neodpovedá na otázku z nadpisu kapitoly, ale poukazuje na to, že prezidenti Kiska a Čaputová dokázali osloviť voličov, ktorí volia nedemokratické strany. Pri južných okresoch bol taký veľký podiel ostatných strán, že súčet ziskov demokratických a ostatných strán prezidenti neprekonali, hoci dosiahli viac ako by pomerne mali (svetlá zelená farba). Len veľmi málo obcí, ktoré asi volia alebo volili v nadštandardne veľkej miere KDH, potom v prezidentských voľbách malo problémy hlasovať za Kisku alebo Čaputovú (červená farba).

Je tu viac kritérií, podľa ktorých je možné vybrať miesta, ktoré by mal Ivan Korčok skúsiť osloviť. Napríklad nám dáta hovoria, že sú tu obce, v ktorých nedemokratické strany narástli v roku 2023, ale prezidenti Kiska a Čaputová tam kandidátov z tohto politického spektra porazili alebo aspoň získali podstatne viac, ako by zodpovedalo výsledkom parlamentných volieb.

Napríklad vyššie-uvedená Rožňava. Priemer nedemokratických strán zo šiestich parlamentných volieb 2006-2023 bol spomínaných 35%. Avšak priemer z rokov 2006-2020 bol len 32%. Vo voľbách v roku 2023 narástli na 47%. Prezidentskí kandidáti nedemokratického spektra získali v priemere len 26% (a to v parlamentných voľbách kandidujú aj strany, ktoré nie sú priamo demokratické ale ani nedemokratické).

Hlas získal 15,3% a OĽANO (z 20% nedemokratické) si kúpilo 12,5%. Títo voliči nie sú priamo pod vplyvom alternatívnych médií a alternatívnej reality, môžu sa dať získať a bude to potrebné skúsiť.

Zarytých Ficovoličov, ktorí čerpajú informácie iba zo svojej "alternatívnej" bubliny na fejsbuku, sa ozaj neoplatí oslovovať, tam ostáva dúfať, že Danko a Republika napadnú Pellegriniho z nízkych dôvodov. Ale pokiaľ voliči v roku 2020 ešte Fica (s Pellegrinim ako členom predsedníctva) odmietali, tak je tu nádej, že ich Korčok osloví. Hlavne heslo "nemôžu mať všetko" by mohlo zafungovať.

Okrem spomínanej Rožňavy, kde ten výsledok mohol byť spôsobený voľbou Rómov, ktorí uverili, že Matovič im zaplatí 500€ (asi ale rovnako uveria, že prezident Pellegrini im zaplatí 1000€), sú tu ďalšie obce, v ktorých nedemokratické strany vyskočili viac a relatívne dobre v nich dopadli aj Kiska aj Čaputová.

Nakoniec je tu faktor Orbán. Keď bolo treba Ficovi pomôcť, poslal sem pred voľbami migrantov, keď bude Fico potrebovať svoju podržtašku v prezidentskom paláci, voliči na juhu Slovenska, ktorí boli oporou Kisku aj Čaputovej môžu dať hlas Pellegrinimu. Ani jeden z prezidentských kandidátov nie je Maďar, takže nemajú prirodzenú potrebu niekoho preferovať.

Obce (mestské časti) s najvyšším potenciálom zisku

V druhom stĺpci je predpokladaný zisk demokratického kandidáta, ak by voliči ostatných politických strán v prezidentských voľbách vôbec nevolili. Napríklad ak je v danej obci priemer 25% demokratické strany, 25% ostatné a 50% nedemokratické a k voľbám by prišlo 3000 občanov, tak by demokratický kandidát mal získať 1000 a nedemokratický 2000 hlasov.

V treťom stĺpci je predpokladaný zisk demokratického kandidáta, ak by ho volili voliči demokratických aj voliči ostatných strán. Z príkladu vyššie by to bolo 750 + 750 = 1500 hlasov pre demokratického kandidáta a 1500 hlasov pre nedemokratického kandidáta.

V štvrtom stĺpci je priemerný zisk Kisku a Čaputovej a v piatom rozdiel oproti druhému resp. tretiemu stĺpcu. Ten je spôsobený hlavne nižšou účasťou, ale zdá sa, že časť voličov, ktorí volia v parlamentných voľbách nedemokratické strany hlasovala za Kisku alebo Čaputovú. Všade sa počíta s reálnou účasťou vo voľbách (priemer z rokov 2014 a 2019).