Fico používa svoju pracovnú metódu, klame a mieša k tomu polopravdy.
Špeciálna prokuratúra nevadila Ficovi, keď špeciálny prokurátor takmer každý prípad, ktorý dostal, aby ho dotiahol do podania obžaloby alebo zamietnutia, tieto odložil do zásuvky, čím umožnil, aby prebiehala premlčacia lehota. Tento krok v prospech páchateľov Ficovi zjavne nevadil, pretože proti špeciálnej prokuratúre sa vtedy neohradil. Pretože kde nie je žalobca, nie je sudca, spokojní boli aj páchatelia, ktorých vyšetrovatelia vypátrali, vyšetrovanie uzavreli s návrhom na podanie obžaloby, ale prípad sa pred súd nedostal.
Z pohľadu spravodlivosti je teda potrebné, aby sa prípady pred súd dostali a aby boli súdy kompetentné o nich spravodlivo rozhodovať.
Ja som sa k súdom vyjadroval od začiatku písania mojich blogov, vadilo mi, že porovnateľné Dánsko má tretinu sudcov a procesy tam trvajú mesiace a nie roky (v priemere tretinu času oproti nám). Dôvodov prečo môže mať krajina menej sudcov je viac.
Dôležitý je podľa mňa argument riedenia kvality. Vieme, aké slabé sú naše vysoké školy. Ani právnické fakulty nie sú nič moc (viď dekan Burda). Naši sudcovia sú až na malé výnimky produktom našich právnických fakúlt.
Nepredpokladám, že počet takých kvalitných právnikov, že by mohli byť sudcami, je taký vysoký ako v Dánsku a aj tam to pri celkovom počte 550 sudcov znamená zhruba 15 nových sudcov ročne. Pri trojnásobnom počte u nás to znamená, že len nových sudcov pribudne ročne asi 45. K takým piatim, ktorí by snáď na základe svojej kvality mohli byť sudcami, pridávame do súdnictva 40 naozaj slabých sudcov. Navyše mnohí terajší sudcovia sú buď priamo menovaní z čias mečiarizmu alebo rodinne previazaní s takýmito sudcami.
Preto neprekvapuje, aké nedôveryhodné a nekvalitné súdnictvo máme. Zriadenie správnych súdov a výber sudcov najvyššieho správneho súdu ukazuje, že súdy sa u nás dajú ako tak budovať na zelenej lúke, ale na druhej strane personálne obsadenie okresných súdov (ako Bratislava I) ukazuje, že reformovať existujúce súdy je príliš zložité.
Správne súdy, Ústavný súd a Špecializovaný trestný súd sú príklady, kde sa uplatňuje špecializácia a dosahuje sa tak vyššia kvalita. Nemožno očakávať, že daňový poradca bude expertom na makroekonómiu, že očný chirurg bude excelentný dermatológ alebo že Ján Volko bude vrhať guľou 22 metrov. Špecializácia funguje všade hoci má určité nevýhody (fachidioti, čo ale pri súdnictve nehrá rolu).
Tým, že o ťažkých prípadoch mafie, DPH podvodov, terorizme, ukradnutom štáte a podobne nerozhoduje okresný súd, kde sudca je bratranec niektorého páchateľa alebo jeho obhajcu, je správne. Vieme, ako to fungovalo pred zriadením špecializovaného trestného súdu. Aj ak sa niečo na súd dostalo, sudcovia na okrese si právo vykladali po svojom. Moja osobná skúsenosť je, že sme museli platiť tým, ktorí nás okradli. Popretŕhanie väzieb je popri špecializácii ďalší argument v prospech špecializovaného trestného súdu (a platí aj pre políciu, viď ochrana smeráckej grófky, aj kvôli ktorej ide SMER znižovať tresty).
Ja som dokonca písal, že by sa mala skrátiť reťaz odvolávacích inštancií na 2 - čiže krajský súd a najvyšší súd pri trestných činoch a okresné súdy by mali riešiť len malé jednoduché veci (a možno trestné vôbec nie). Pomohlo by to, pretože máme priveľa sudcov a nižšie súdy často odvedú zlú robotu (nemožno však paušalizovať, pretože všetci sudcovia začínajú na nižších súdoch a hoci nemajú skúsenosti, môžu mať inteligenciu a cit pre spravodlivosť - ten neovplyvňuje vinu, ale ovplyvňuje výšku trestu, keď súd dôjde k presvedčeniu, že páchateľ je vinný).
Čo s tým má prokuratúra?
Pokiaľ sa ukazuje, že špecializácia sudcov vedie k lepšiemu súdnictvu a spravodlivosti, nie je dôležité, ako sa jednotlivé inštitúcie volajú. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) je systémová inštitúcia rovnako ako Najvyšší súd (tiež rieši určitú špeciálnu agendu), Ústavný súd alebo Najvyšší správny súd. Veci, ktoré presahujú okresnú úroveň alebo dokonca krajskú logicky nemá riešiť okresný alebo krajský súd. Táto logika pri trestnom súdnictve viedla k určeniu agendy pre ŠTS.
Žalobcom v trestnom práva na Slovensku je prokurátor. Ak trestnú vec rieši ŠTS, tak akú logiku má, aby prípravu žaloby mal na starosti prokurátor, ktorý dovtedy na okrese riešil drobné krádeže a ocikané výťahy? Opäť bez paušalizácie (aj prokurátori kariérne rastú, takže začínajú na okrese): kvalita okresného prokurátora je nižšia ako kvalita prokurátorov na špeciálnej prokuratúre (ÚŠP).
Podľa §55b Zákona č. 153/2001 Z. z. hovorí:
Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nejde o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.
Čiže, ak je ŠTS systémový prvok v našom súdnictve, je potrebné mať aj príslušných prokurátorov, ktorí budú zastupovať štát v konaniach pred súdom. A pretože ŠTS pojednáva len určité veci, nie je potrebné, aby prokurátor, ktorý zastupuje SR pre súdom bol expertom na všetko, ale naopak, mal by byť špecializovaný presne na tie veci, ktoré ŠTS pojednáva. Aj špeciálna prokuratúra je teda systémová. Podobná úvaha je v prospech policajného útvaru, kde sa budú tie isté najťažšie zločiny pod dozorom ÚŠP vyšetrovať. Fico nelení a prostredníctvom Pellegriniho nominanta likviduje aj NAKA. Snaží sa minimalizovať šance, že sa zločin vyšetrí, pripraví prokurátorom a príde pred súd.
Všetci vieme, aký režim tu chce Fico nastoliť. Hovoril o tom on aj druhý Robo na pytliackej chate. Nič iné než oslobodenie svojich odsúdených ľudí, imunita svojich neodsúdených ľudí a pomsta voči tým, ktorí konali zákonne a tým prispeli k odsúdeniu alebo stíhaniu Ficových ľudí nie je pre Fica dôležité.
