Keďže v základných otázkach o hodnotovom ukotvení Európskej Únie (EÚ), postoju voči Rusku a pomoci Ukrajine sú štandardné opozičné strany kandidujúce do Europarlamentu (EP), teda PS, SaS a KDH, jednotné, zaujímavé môžu byť rozdiely v iných otázkach, o ktorých EP rozhoduje. Napríklad v téme Green Deal.
Mám totiž problém so spôsobom prezentácie a s navrhovanými riešeniami dopadov klimatickej zmeny.
Šírenie strachu
Strašenie a nevedecký prístup sa tiahnu s klimatoalarmizmom veľmi dlhú dobu. Ako spomína Hans Rosling vo svojej knihe Factfulness (Moc faktov), Al Gore naňho tlačil, aby prezentoval najhoršie možné scenáre s tvrdením "Musíme vytvoriť strach" (kapitola 10). Až doteraz sa straší videami so zatopeným Manhattanom, ako reálna až skoro istá sa prezentuje hrozba, že Grónsky ľadovec sa roztopí.
Aspoň 50% rozlohy Grónska s najhrubšou vrstvou ľadu (2000 - 3000 metrov) sa logicky nachádza v nadmorskej výške 2000 metrov a viac (pod stredom Grónska je more), ostatné pobrežné oblasti majú minimálnu hrúbku ľadu. Maximálna denná teplota v Summit Camp vo výške 3200 m.n.m. na 72° sev. z.š. je -11°C v júni a -12°C v júli. Ani vo výške 2000 metrov nedosahuje teplota 0°C a skôr je pod -5°C ešte aj v čase, keď slnečné lúče dopadajú pod závratným (maximálnym možným) uhlom okolo 35°- 45°.
Tie teplotné rekordy, ktoré hlásia z pobrežia sú jednak v obývaných oblastiach a hlavne tam môže dôjsť veľmi teplý saharský vzduch, ale nestačí to, aby sa začal topiť ľadovec vo vyšších výškach. Na roztopenie ľadovca by bol potrebný nárast priemernej teploty asi o 10°C, vtedy by ročná priemerná teplota na Summit Camp nebola -32°C, ale -22°C, čo sú ideálne podmienky na úplné roztopenie ľadovca. Desaťstupňový nárast teploty nepredpovedá ani ten najpesimistickejší model IPCC.
Reálny úbytok Grónskeho ľadovca napriek tomu, že práve Arktída má takmer najvyššie lokálne oteplenie, je asi 240 Gt ročne, teda asi 240 km^3. Pri rozlohe oceánov 340 000 000 km^2 je to 0,7 milimetrov ročne. Čiže oceány stúpajú vďaka topeniu Grónskeho ľadovca o 1 cm za 14 rokov. V Antarktíde sa topí pobrežný ľadovec, čitateľom odporúčam Archimedov zákon, či má roztopenie pobrežného ľadovca (ktorý pláva na hladine more) vplyv na výšku hladiny oceánov.
Vedci musia vedieť prezentovať svoje výsledky ľuďom. Ak tvrdia, že sa Grónsky ľadovec roztopí hoci tam teploty neprekročia nulu, je to bežnému človeku, ktorý vie, že teplota 0°C znamená zmenu vody na ľad, podozrivé.
Podobne strašia bodom, za ktorým niet návratu (tipping point). Podľa vedcov už Grónskemu ľadovcu niet pomoci. Roztopí sa asi o 1000 rokov. Hoci komunisti nedokázali naplánovať ani päťročnicu, klimatológovia vedia, že v roku 3024 už v Grónsku nebude ľad. Kto neverí, nech si počká a uvidí na vlastné oči. Nevadí, že všetky zmeny v atmosfére sú spojité (a teda modelované ako hladké funkcie), keď treba strašiť, sú niektoré javy skokové. Hoci v kolobehu skleníkových plynov sú posilňujúce efekty (zvýšené CO2 zvýši teplotu, zvýšená teplota roztopí permafrost, roztopený permafrost uvoľní metán a CO2), predpovedať, čo bude o 1000 rokov a ignorovať ľudský intelekt je skreslený pohľad na svet.
Výber z čerešní
Termín cherrypicking v prostredí vedy znamená prihliadať len na určité indície, dôkazy či štatistiku a ignorovať tie, ktoré mojej teórii nevyhovujú. Je to v príkrom rozpore s vedeckou metódou, ktorej podstata je hľadať dôkazy vyvracajúce vlastné hypotézy a až pri ich absencii, možno danú hypotézu do vedy zahrnúť ako akceptovanú. Pri vede, ktorá umožňuje experimentálne overenie, je teda potrebné navrhovať experimenty, ktoré by mohli hypotézu vyvrátiť.
Toto sa darí vo fyzike, napríklad hypotézy (teórie) Einsteina či Plancka boli experimentálne potvrdené. Klimatológia nemá tento nástroj, skúma iba historické prejavy klímy. V posledných desaťročiach prichádza s hypotézou, že nárast emisií CO2 (ale aj CH4, SOx a pod.), ktoré sa difúziou dostávajú do troposféry a tam odrážajú rôznym pomerom rôzne vlnové dĺžky prichádzajúceho (zo Slnka) ako aj odchádzajúceho (zo Zeme) žiarenia, pričom celkový výsledok je nárast energie, ktorá neunikne do vesmíru, a musí tak zohrievať moria, súš a atmosféru.
Hlavný dôsledok vyššieho CO2 v atmosfére (to je fakt) tak je rast teploty. Preto sa vo veľkom prezentujú rekordné teploty. No ale to je dosť podobné tomu, ako keby sa každý mesiac spomínal nový rekord počtu obyvateľov našej planéty. Hoci nie každý mesiac musí byť teplotne rekordný a meranie teploty má stále svoje nedostatky (ktoré som spomenul tu), kým nenastane pokles CO2, tak možno očakávať rast teplôt a rekordy.
Selektívne prezentovanie nadpriemerných teplôt vidno na tom, ako vo všetkých médiách prebehla správa o rekordne teplom februári 2024, hoci o inom rovnako dlhom období (17. apríl až 15. máj 2024), v ktorom bola priemerná teplota o 0.5°C nižšia ako dlhodobý priemer (1991-2020) nie je nikde ani zmienka.
A keby som chcel strašiť, tak uvediem, že v dňoch 22. a 23. apríla bola priemerná denná teplota nižšia oproti dlhodobému priemeru až o 6°C.
Sú zelení ľavičiari?
Ekonomický neúspech socializmu v 70-tych až 90-tych rokoch 20. storočia, ktorý viedol k pádu ruského impéria (ale neskôr aj ku krachu kedysi vyspelej Venezuely) neznamenal prehodnotenie svojej ideológie. Neomarxisti začali akurát viac zdôrazňovať iné témy - identít, nových ľudských práv a zelené témy. Na všetky problémy majú však riešenie vždy len centrálnym tlakom zhora. Štát určí nejakú povinnosť a bude dobre.
Problém je, že ich riešenia často vedú opačným smerom ako by chceli. Je to zrejme preto, že ľavicová ekonomická ideológia im bráni hľadieť na problém racionálne. Boli to totiž vyspelé demokratické a kapitalistické krajiny (hlavne z Európy), ktoré na prírodu hľadeli spôsobom, že ju je treba zachovať budúcim generáciám (to vôbec nie je antikapitalistické,) a socialistické krajiny ju nivočili a zanechávali v nej ekologické škody. Slovensko ešte stále nedoriešilo veľa lokalít s ekologickými rizikami.
Príklad s karbonizáciou energetických zdrojov Nemecka (teda mierneho rastu podielu emisií CO2 v energetike po roku 2020 v najväčšej ekonomike EÚ), ktorý vyvolali práve Zelení (ktorí sa tvária, že sú za dekarbonizáciu) tým, že strašili (opäť ten strach ako politická metóda) nebezpečím jadrovej technológie, treba pripomínať (hoci nie zveličovať, dáta ukazujú, že to nie je také strašné). Navyše politická orientácia na Rusko a kupčenie kvôli jeho plynu aj po útoku na Ukrajinu v roku 2014 sa ukázalo ako chyba.
Slobodní a bohatí občania nechcú žiť v zasmogovanom životnom prostredí (spomínate na olympiádu v Pekingu?). Komunisti ničili životné prostredie nielen preto, že sme boli chudobnejší ako Západ (vďaka nim). Práve na Slovensku bolo ekologické hnutie na čele odporu proti komunizmu.
Krajiny Afriky chcú pokračovať vo svojom rozvoji (pozri opäť Moc Faktov, ekonomická úroveň afrických krajín rýchlo rastie) a budú k tomu potrebovať viac energie. Preto práve ekonomický rozvoj týchto chudobnejších oblastí sveta je niečo, čo nevieme ovplyvniť a nemáme ani právo mu brániť (to je skutočne ľavicový postoj). V Afrike však dominuje Čína, ktorá na klimatické zmeny kašle.
Riešenia problému
Je veľmi podstatné, aké opatrenia príjme EÚ voči klimatickým zmenám. Green Deal ukázal, že strieľať od brucha ambiciózne plány na percentuálne zníženie emisií CO2 pri rôzne nastavených ekonomikách a dosiahnuť ich zákazom spaľovacích motorov, hnojív (ktoré dokázali v rozpore s presvedčením spred 50 rokov nakŕmiť 8 miliárd ľudí tejto planéty) a k tomu aj zákazom jadrovej energie (čo sa snáď už nevráti, hoci nečakám, že Nemecko alebo Rakúsko dostanú v tomto smere rozum) je hlúposť. Prirodzená reakcia je potom odchod ťažkého (aj zbrojného) priemyslu do krajín, ktoré kašlú na životné prostredie ako je Čína či krajiny juhovýchodnej Ázie. Celkový výsledok je globálny rast CO2, pretože ten istý tovar sa nevyrobí z jadra alebo soláru, ale z uhoľnej elektriny a ešte sa musí priviesť. Navyše politický dôsledok je napríklad politická okupácia Hong-Kongu a asi aj budúca vojna proti Taiwanu.
Rozumné riešenie nemôže byť len na základe jedného vedeckého odboru (ktorý je navyše posledných 30 rokov v duchu heasla Al Gore-a "Musíme šíriť strach" dosť neobjektívny). Nobelista Nordhaus spočítal ekonomické náklady a navrhol globálnu a v čase rastúcu uhlíkovú daň, ktorá postupne zohľadní kolaterálne škody. Viac som písal dávnejšie tu.
Eurovoľby
V prostredí Európskej Únie je téma klimatických zmien v právomoci Bruselu a teda aj Europarlamentu, do ktorého si budeme voliť poslancov. Preto je rozumné prihliadať aj na názory na zelené témy, keď už z užšieho výberu potenciálnych strán vyradíte strany vládnej koalície aj extrémistické strany mimo vládnu koalíciu. Je asi rozdiel, v názore na riešenie klimatických problémov medzi Hojsíkom (s ktorým súhlasím v ekologických témach a nesúhlasím v prístupe k mitigácii klimatických zmien) a Jurzycom.
Problémy našej spoločnosti a to hlavne súčasná vláda zločincov, hlupákov a nemorálnych ľudí, ktorí robia politiku šírením nenávisti, nemajú žiaden súvis s voľbami do EP. Akých exotov a extrémistov si voliči vládnej koalície z hnevu a nenávisti zvolia neovplyvníme. Môžeme si tak vyberať medzi PS a SaS. Práve klimatická zmena a podpora slobodného trhu sú rozdiely medzi ekonomicky ľavicovým PS (napriek Ódórovi, ktorého bude v Bruseli škoda, na druhej strane je to človek do vlády, nie do opozičných lavíc) a ekonomicky skôr pravicovou SaS.
