Som žena - veselá, rozumná, nervózna, hysterická, milujúca, panovačná, kamarátska,vtipná, hašterivá.... Zoznam autorových rubrík: moji rodáci, aj také, pele mele, Nezaradené
Živo sa zhovárali. Otec so svojím malým synčekom. Ten pohodlne usalašený v autíčku mal nespočetné otázky. Otec pokojne odpovedal a pomaličky napĺňal tovarom košík nad hlavou špunta . Potom strčil do vrecka zoznam so scenárom nákupu a o chvíľu už parkovali pri kase.
Babinec. Sedeli sme v reštaurácii, usilovne prežúvali šalát, pretože sviatky boli náročné a sukňa nepustí. Na niekoľkých okolitých stoloch zúrili kačacie hody . My sme rozvíjali vážne intelektuálne témy, ako napríklad varenie.
Pani na telefóne sa ma snažila presvedčiť o jedinečnej ponuke mobilného operátora - voľné minúty, nejaké bezplatné sms-ky , paušál na novú SIM kartu, 2 roky viazanosti. Neprosím si, pani, tento rok som sa márne u vás snažila reklamovať mobilný telefón. Neslúžil ani dva mesiace, pretože mal problém s baterkou. Tvrdili ste, že padol . Nepadol, ale vzdala som boj s vami a telefón som hodila do koša. /Presnejšie, odovzdala do zberu/. Tak aj keď sa nepáči, že neskočím na váš skvelý vianočný trhák, neprosím si.
Moja dcéra sa rozhodla, že keď už konečne zarába, vylepší si prostredie a investuje do novej postele. Neľutovala čas na prieskum trhu na internete, poobzerala sa v obchodoch s nábytkom a nechala si poradiť od kolegov v práci. Posteľ vybrala napokon v obchodnom dome Asko. Priala si 1,5 lôžko a ešte vybrala poťah na epedu. Cena nebola nízka, ale ani premrštená a referencie na nábytok českej firmy Blanař boli dobré.
Dnes, keď viac ako inokedy otvárame peňaženky, aby sme našim milým nakúpili darčeky na Vianoce, mi prišli na um tie, ktorými obdarovával dedko.
Mnohí z nás sa snažia pomôcť tým, ktorí majú hlboko do vrecka. Napríklad školám. Preto som privítala aj inštitút venovania 2% zo svojich daní a peniaze posielam škole, ktorú navštevuje moja dcéra. Keď som sa informovala, ako peniaze využívajú, prišla prekvapivá odpoveď, že žiaľ, k peniazom sa škola nevie dostať! ???
Starenka odvedľa. Takmer som sa preľakla, keď som ju zbadala u nás na dvore pod oknami. V kabáte, na hlave klobúčik, kabelka cez rameno, pomáhala si francúzskou barlou. Opatrne sa zakrádala, len aby ju nikto z nás nezbadal. Cez záhradu sa dostala k nám do dvora a odtiaľ je len kúsok na ulicu. Unikala z domu. Vedela, že ihneď, ako ju zbadáme, nažalujeme na ňu u dcéry. /Záhadným spôsobom si žalovanie pamätá, ale že býva vedľa, a aj plno iných vecí, to nie/.
Ľudia, ktorí prichádzajú bývať z miest na vidiek, majú často skreslené predstavy o živote na dedinách. Myslia si napr., že na dedine vládne absolútne ticho a pokoj. Inak si totiž neviem vysvetliť sťažnosti prichádzajúce na obecný úrad, ktoré som spočiatku považovala za kuriózne, ale teraz ... Veď posúďte sami.
No, ja neviem, či dnes je blbý tlak, či všeobecne vládne blbá nálada, ale opäť ma prepadli tie čudné asociácie. Pri čítaní článku o úpravách platov našich ústavných činiteľov sa mi neodbytne vtierajú do mysle iné platy. Tak napríklad:
Pozvanie na oslavu narodenín je pre pozvaného často spojené s kvízovou otázkou, aký dar oslávencovi priniesť. Niekedy stačí menšie šmírovanie u rodinných príslušníkov, inokedy oslávenec naznačí, či dokonca povie, čo by si tak najviac prial.
Na rožnom dome na našej ulici visí plagát s nápisom Na predaj. Za posledných desať rokov je to už tretíkrát. Ešte si pamätám pôvodných majiteľov, starší manželský pár, ktorý ho staval na staré kolená pre dcéru.
Mimoriadne a súrne som potrebovala lieky. Najbližšie bola otvorená Univerzitná lekáreň v Ružinove, ktorá funguje nonstop. Dávnejšie som v týchto končinách nebola, preto ma platené parkovisko zaskočilo.
Moja matka zvykne rozprávať o časoch, keď bola malá alebo mladá. Najmä roky po vojne sú zaujímavé a pre našu rodinu aj tragické. Mama si často spomína, ako do dediny, do domu, kde vyrastal môj otec, prichádzali hostia z mesta. Mladý muž a mladá žena.
Náš pracovitý národ slovenský... Naša krásna vlasť, ..........úžasná ....takmer ako Švajčiarsko.... Zodpovednosť pred našimi deťmi.. Vzdelanie ako najväčší kapitál... Transparentné jednanie... Pridáme dôchodcom... Dvojnásobné platy... Rýchle a funkčné súdnictvo... Čo strana - to riešenie. Čo politik - to filantrop.
Pred pultom s údeninami sa hadil pomerne dlhý rad. Veď piatok. Niektorí nervózne, iní pokojne prešľapovali. Vonku mrcha čas. Možno si niektorí tiež predstavovali, že sedia pri čajíku s knižkou, podobne ako ja. Predavačky sa obracali jedna radosť.
Čakala som v diskrétnej zóne istej banky a so mnou niekoľko podobne prinútených vyčkávať .Striehli sme, kedy sa uvoľní miesto pri prepážkovom pracovníkovi. Fešný mladý muž predo mnou niečo vybavoval telefonicky. Diskrétne som sa snažila nepočúvať rozhovor, nedalo sa..
Má takmer neriešiteľný problém. Postúpila v práci a získala pozíciu, o ktorej tajne snívala. Práca ju baví, toto chcela vždy robiť. Nové zaradenie jej prinieslo aj väčší príjem. Nesmierne sa potešila, pretože ich rodinný rozpočet bol veľmi napätý, rodina žila od výplaty k výplate, na krku ich ťaží hypotéka za byt a dorastajúce deti tiež majú isté nároky. Za tých niekoľko pár mesiacov, čo funguje v novej robote, si finančne aspoň trochu vydýchli. Problémy začali inde. V rodine.
Po obvode školského pozemku rastú orechy. Možno, že aj desať statných stromov. Chránia areál pred studeným vetrom zo severu, v zime pred naviatím snehu z polí a v lete poskytujú príjemný chládok pre hrajúce sa deti. Ale na jeseň sú orechy najmilšie, keď dozrievajú a padajú .
Môj syn je už mesiac v Srbsku. Žije a pracuje u našich krajanov v Petrovci. Niekedy mi napíše novinky z miest, ktoré pochodí a o ľuďoch, ktorých stretne. Naposledy mi napísal takýto mail:
Nevysoký vrtký mužíček. Každú sobotu ho môžete stretnúť na trhovisku. S batohom na chrbte si starostlivo vyberá čerstvú zeleninu. Rád sa pustí do rozhovoru či s trhovníkmi, či s kupujúcimi. Má rád spoločnosť, veď akoby nie, žije dlho sám. Manželku stratil pred desaťročím. Chýba mu najmä spoločnosť rovesníkov. Má totiž už deväťdesiat rokov.
