Rušnú a hustú premávku Bratislavy by som i podľa dnešných predpisov mohol absolvovať na bicykli bez prilby.
Avšak na tichých cestách Záhoria, uprostred borovicových lesov som povinný prilbu mať.
Nemám.
Minule išli proti mne policajti, aj na mňa pozerali, asi uvažovali, či ma zastaviť, no napokon išli ďalej.
Prečo takto riskujem?
Nie úraz, ale mastnú pokutu?
Dôvod je jednoduchý: Neviem zohnať prilbu, veľkosťou vhodnú na moju hlavu.
Keď som išiel do cyklistického obchodu, predavač mi ponúkol viacero prilieb. Všetky mi boli malé.
"To sa dá nastaviť," povedal, a začal v prilbe šróbovať, aby povolil vnútorné popruhy (či čo to tam je).
No i pri maximálnom povolení mi prilba na hlave nesedela. Problém je v tom, že nastaviť sa dá iba rozmer zpredu - dozadu, ale nie bočný rozmer. A tak moja čelová kosť svojou šírkou prilbe nedovolila dosadnúť.
Predavač sľúbil, že požiada dodávateľa o väčšiu prilbu. Prišla... Ale v kritickom rozmere bola rovnaká, ako tie menšie.
"Skúste v inom obchode, možno budú mať dodávateľa aj s iným tvarom prilieb," povedal napokon predavač.
Tak som skúšal inde. Tam som dostal odporúčanie, aby som skúsil v nejakom reťazci, napríklad v Tescu.
Na Zlatých pieskoch som sa prehrabával v prilbách a študoval označenie veľkostí. Keď som nič vhodné nenašiel, oslovil som predavača príslušného oddelenia. "Iné nemáme, len to, čo je vyložené," odpovedal. "Keď však pôjdete týmto obchodným komplexom, narazíte na špecializovanú cyklistickú predajňu."
Narazil som. Na predajňu, avšak nie na väčšie prilby.
Sklamaný som sa vracal "ulicou" nákupného centra k východu na parkovisko, keď tu z interného rozhlasu zaznela reklama na "najväčšiu sieť so športovými potrebami na Slovensku".
Ten obchod bol kúsok odo mňa, tak som doň zabočil.
Nič som v regáloch nehľadal, rovno som oslovil predavača: "Počul som, že ste najväčšia sieť so športovými potrebami na Slovensku. Máte aj cyklistické prilby na moju hlavu?" A vysvetlil som mu moje peripetie.
"Samozrejme," odvetil s úsmevom predavač a odviedol ma k regálom s prilbami. Postupne vyberal tie najväčšie a ja som ich skúšal...
Potom povedal, že v skladoch majú ešte ďalšie. Pol hodiny s kolegami prinášali zo skladu rôzne typy prilieb a predo mnou narastala kopa tovaru s nesprávnymi parametrami.
Napokon sa mi zadychčaný predavač ospravedlnil, že viac prilieb už nemajú...
To bolo v októbri minulého roka. Potom som už rezignoval. Na prilbu, nie na bicykel.
Stretol som jedného známeho, ktorý mal podobný problém. Keďže však jazdí aj s malými deťmi, nechce im byť zlým príkladom, prípadne ich zneistiť konfrontáciou s policajtami.
Tak to vyriešil spôsobom "urob si sám".
Z prilby vybral vnútorné vystuženie a vyrezal zvnútra miesta, kde mu bola malá. Pochybujem, že takáto prilba má ešte bezpečnostné vlastnosti, skôr si myslím, že naopak.
Avšak plní svoj účel - zákon je dodržaný.
Ja to takýmto spôsobom určite riešiť nebudem. Jazdím cestami v tieni borovicových lesov, a čakám, kedy príde ku konfrontácii s ochrancami zákona.
Rozhodol som sa však aj opustiť tieň borovíc a ísť prebrázdiť okolie rieky Moravy. Vyriešil som to však po svojom: Bicykel som naložil na príves za auto, a odviezol sa tých 6 km po štátnych cestách k Morave. Tam zaparkoval a pokračoval bicyklom po hrádzi. Sú tam zábrany, takže policajné auto v tých miestach bezpečne nestretnem.
