Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Svet v ktorom žijeme, dumky, Kocúrkovo SR, slovenčina, Cirkev v súčasnosti, financovanie cirkvi, Modlitby, Život Krista, Dejiny Cirkvi, Kristus a my, Zaujimavosti o svätých a cirkv, Myjava, Spomienky, XXXL, Nezaradené
Habemus papam ... qui sibi nomen imposuit ... (Máme pápeža ... ktorý prijal meno ...) Keď zaznie "Habemus papam!", hneď po otázke "Kto?" nasleduje druhá: "Aké bude mať meno?" V prvom tisícročí vôbec nebolo bežné, aby si pápež dá
"Máme pápeža!" - zvolanie kardinála protodiakona, ktoré spolu s bielym dymom nad Sixtínskou kaplnkou sú najznámejšími symbolmi zvolenia pápeža.Zvláštnosťou je, že toto známe zvolanie vzniklo omylom.
"Pod kľúčom" je výraz, z ktorého vznikol názov pre voľbu pápeža - konkláve.Voľba pápeža prechádzala v dejinách vývojom a zmenami.Pápežom - čiže nástupcom sv. apoštola Petra, ktorého sám Ježiš ustanovil za hlavu Cirkvi, keď mu odovzdal "kľúče od nebeského kráľovstva" (Mt 16,18-19) a zveril mu svoje ovečky (Jn 21,15-17) je podľa katolíckej tradície rímsky biskup.
Uprázdnený pápežský stolec.Boli sme zvyknutí, že sa tak stáva smrťou pápeža. Ale nie vždy tomu tak bolo, len za posledných 600 rokov.Dobrovoľných odstúpení bolo v minulosti len niekoľko, zato nedobrovoľných bolo omnoho viac a z rôznych dôvodov.V prvých storočiach kresťanstva bolo príčinou prenasledovanie kresťanov, neskôr najmä politické tlaky a boje o moc.
Apríl 2005: Po veľkom Jánovi Pavlovi II. to nebude mať nový pápež jednoduché. Je to zrejmé, budú ho porovnávať s predchodcom. A priznajme, s niektorými ľudskými kvalitami Jána Pavla II. ani súperiť nebude možné.Novinári a stávkové kancelárie sa predbiehali v špekuláciách, kto sa stane pápežom (i keď výnimočne celkom správne tipovali).Tipovať, kto sa stane pápežom, sa mi zdalo nie veľmi vhodné, ani prospešné. Napokon, kto z ľudí pozná tak dobre kardinálov, aby poznali jednak vhodného kandidáta, a na druhej strane, ako budú voliči uvažovať?Preto som ponúkol v kostole deťom i ostatným veriacim inú tipovaciu súťaž: Aké meno si vyberie nový pápež?
Keďže som pre názov tohto cyklu článkov zvolil výraz "moji pápeži", tak toto privlastňovacie zámeno najvýraznejšie platí o Jánovi Pavlovi II.Takýto subjektívny pocit isto nemám len ja.Ján Pavol II. sa na takmer 30 rokov stal súčasťou nášho života, ba stal sa akoby členom našich rodín.Blízky nám bol isto tým, že bol "sused" - Poliak, ktorému nerobilo problém komunikovať po slovensky, ale aj tým, že bol taký bezprostredný, blízky človeku, ba dalo by sa povedať "ľudový". Prejavovalo sa to v jeho prejavoch, v množstve apoštolských ciest, v jasných a zásadných postojoch, v priam hmatateľnom prežívaní viery, i v empatii a zmysle pre humor.
Tiahlo mi na desať, keď sa moje poznanie sveta, vďaka úmrtiu pápeža Pavla VI., rozšírilo o informácie, týkajúce sa voľby pápeža.Takéto informácie sa nezískavali v škole. Tam sa vtedy slovo "pápež" mohlo spomenúť maximálne na dejepise v súvislosti s inkvizíciou, či krížiackymi výpravami (a ešte s korunováciou Karola Veľkého a Napoleona Bonaparta).Nezískavali sa ani z médií. Internet s múdrou Wiki ešte neexistoval, z rádia (na stanici Hvězda) som slovo "pápež" začul prvý raz 7. augusta 1978 v správe, že "včera zomrel pápež Pavol VI."A to bolo všetko.Žurnalistika sa venovala tomu, ako obetavo kombajnisti našich JRD pracujú vo dne - v noci, aby sme mali chlieb; ako sa plnia závery XV. zjazdu KSČ; ako sa darí v 6. päťročnici socialistickému hospodárstvu...A tak informácie na aktuálnu tému - akou bola vtedy voľba nového pápeža, sa dali získať len osobne z bezprostredného okolia, buď od rodičov, alebo na stretkách, ktoré sa už potajme v tom čase v Bratislave konali.
Rezignácia Svätého Otca je pre médiá ako májový dážď pre polia.Vďaka blogo-priestoru sa už k tejto téme vyjadrili mnohí.Často zaznieva slovo "šok", a viackrát som počul i o "zneistení".Uvažoval som, že napíšem článok, v ktorom poukážem na to, že pre veriaceho človeka by táto správa nemala byť šokom, i keď prekvapením jednoznačne bola; a že pre dôverujúceho v Božie riadenie v žiadnom prípade neznamená vzniknutá situácia "zneistenie", ale len novú skúsenosť v živote Cirkvi.Potom som si ale uvedomil, že nie je potrebné písať článok o tom, čo sa dá vyjadriť jednou vetou.A tak som sa rozhodol zaspomínať na pápežov, ktorí na čele Cirkvi doprevádzali môj doterajší život.Začnem tým, ktorý bol pápežom počas prvých desiatich rokov môjho života: Pavlom VI.
existujú pri diaľnici aj miesta pre duchovné osvieženie motoristov.Keď som išiel prvý raz do Talianska favoritom, potreboval som z dôvodu slabých vodičských skúseností i pre technické možnosti vozidla častejšie prestávky.Diaľnica cez Rakúsko ešte nebola súvislá. Končila pred Klagenfurtom a znovu pokračovala až za touto metropolou Korutánska.Cesta viedla popri lese, ktorý priam lákal na oddych. A keď sme zistili, že je plný lesných jahôd, malín a čučoriedok, stal sa miestom prestávky v ceste aj v nasledujúcich rokoch.Potom, zrazu bola diaľnica dokončená a "náš" les sme minuli. Rozhodol som sa preto zísť na najbližšej križovatke a starou cestou sa vrátiť.Po odbočení na Poggersdorf sa však objavila táto smerová tabuľa. Les sme už nehľadali, ale zamierili sme na označené miesto - k diaľničnému kostolíku "Maria im Walde" (Mária v lese), nachádzajúcom sa v osade Dolina, ktorej názov naznačuje prítomnosť slovinskej národnostnej menšiny.Kostolík je síce na území obce Grafenstein, ale cirkevne patrí do farnosti Poggersdorf. Nebol postavený kvôli diaľnici, obyvatelia širokého okolia sem putujú už vyše 150 rokov.
Už od 4.-5. stor. platila zásada "Roma locuta, causa finita." (Rím prehovoril, spor je ukončený.)Niekedy však aj Rím mlčí...Žijeme v dobe, charakteristickej informačnou záplavou. Často sa v tom množstve informácií topíme, strácame orientáciu a zmysel pre pravdu. Pritom si myslíme, že je naším právom všetko vedieť a našou povinnosťou ku všetkému sa vyjadriť a nad všetkým vynášať súd.A ak niekto mlčí, je pre nás podozrivý: Určite niečo tají, niečo chce ututlať...Ak by pred 1150 rokmi Rím nemlčal, svätí solúnski bratia by k našim predkom vôbec neprišli...
Po tom, ako bol pražský arcibiskup Vlk vymenovaný za kardinála, zúčastnil sa na stretnutí s mládežou.Pri neformálnej debate si z hlavy zložil kardinálske solideo (čiapočku) sýto červenej farby - a poznamenal:"To je všetko, čo zostalo z Karkulky."Pri debatách sa niekedy zvykne zaoberať významom priezvisk a ich vzájomným vzťahom. Tak mi napadlo, aké kategórie biskupov máme na Slovensku?Dúfam, že keď český primas dokázal vtipkovať o svojom mene, naši hierarchovia, nebudú na svoje precitlivelí.
V nedeľu 19. septembra počas svojej návštevy Veľkej Británie vyhlási pápež Benedikt XVI. za blahoslaveného kardinála Newmana.O tomto úžasnom človekovi a velikánovi 19. storočia by sa dalo napísať mnoho. Mňa však zaujala jedna epizódka z jeho života, z ktorej vidno, ako sa veľkosť osobnosti snúbi s jednoduchosťou:
Boh sa rozhodol ponúknuť svetu, ranenému hriechom, liek - Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.Troch malých pastierikov z Fatimy - 10 ročnú Luciu dos Santos, 9 ročného Františka a 7 ročnú Hyacintu Martovcov - pripravoval už rok predtým na túto udalosť pri troch zjaveniach anjel. K prvému stretnutiu s "prekrásnou paňou" prišlo v nedeľu 13. mája 1917 v údolí Cova da Iria pri Fatime.
V čase besnenia Prvej svetovej vojny, keď ľudstvo zažívalo rozpad a zánik mnohých tradičných poriadkov a hodnôt (a ešte netušilo, čo ho v nasledujúcich desaťročiach čaká) rozhodol sa Boh ponúknuť liek svetu, ranenému hriechom - Nepoškvrnené Srdce Panny Márie.K tomuto zámeru si vybral tri deti z osady Aljustrel pri Fatime v Portugalských horách: 10 ročnú Luciu dos Santos, ktorá bola sesternicou súrodencom 9 ročnému Františkovi a 7 ročnej Hyacinte Martovcom.
Svätý Juraj patrí medzi veľmi obľúbených svätcov, ktorého úcta siaha už do 4. storočia, a je rozšírená tak v katolíckej, ako aj pravoslávnej cirkvi, ba aj medzi protestantmi.Napriek tomu historicky istých údajov o svätom Jurajovi je veľmi málo.Pre tento nedostatok historických faktov bol pri reforme katolíckeho kalendára v r.1969 z neho svätý Juraj vyradený.No veľká obľúbenosť tohto svätca spôsobila, že po mnohých reakciách "zdola" bol svätý Juraj v r.1975 do katolíckeho Všeobecného kalendára opäť zaradený.
Tomáš Akvinský - jedna z najväčších osobností kresťanskej filozofie a teológie.Keďže väčšinu času svojho života (zomrel 49 ročný) venoval štúdiu, výuke a písaniu kníh - a teda pohybu mal málo, bol značne zavalitej postavy. Možno práve pre túto charakteristiku bol zvlášť sympatický nášmu profesorovi cirkevných dejín A. Baginovi, ktorý keď cestoval lietadlom do Ríma, medzi svojimi zážitkami spomenul:"Bolo to také malé lietadielko. Posadili ma ku oknu. Tak som sa spýtal letušky, či si radšej nemám sadnúť do stredu, aby sa neprevážilo..."Keďže nadváha je to, čím sa asi najviac približujem týmto dvom profesorským osobnostiam, utkveli mi v pamäti zaujímavosti, ktoré prof. Bagin spomínal zo života svätého Tomáša, a ktoré sa v oficiálnych životopisoch neuvádzajú.
Vianočný kolorit našich kostolov i domácností neodmysliteľne dopĺňa betlehem.Azda najviac betlehemy fascinujú deti. Im nevadí, ak to nie je zna umelecké dielo, ani ak je vyobrazenie nerealistické, či dokonca je betlehem "pozliepaný" tak, že pastier siaha sv. Jozefovi ledva po pás, či ťava je popri troch kráľoch veľká asi ako pes.To je nepodstatné, hlavne že je Jezuliatko jasličkách a najmä zvieratká: ovečky, možno aj psík, oslík a kravička, a v kráľovskom sprievode ťavy a hlavne slon!!Ako dieťa som nebol iný, betlehem som počas Vianoc v kostole neobišiel. Najviac ma zaujal ten u kapucínov, lebo bol pohyblivý, figúrky v rade dokola prichádzali k Ježiškovi.
Stredovek sa zvykne vykresľovať v temných farbách. A do takto vykresleného stredoveku sa zvykne posielať dnešná Cirkev, pokiaľ bráni niektoré tradičné hodnoty.V otázke práv a postavenia žien sa zvykne tvrdiť, že Katolícka cirkev je proti prítomnosti žien vo významných funkciách.Opak je však pravdou. Hoci si mnohí myslia, že s témou emancipácie žien prišli až feministky 20. storočia - táto tu už bola omnoho skôr, a to nie len ako teoretická téma, ale najmä v praktickom živote.Svätá Brigita Švédska, ktorá má dnes sviatok, uskutočnila emancipáciu už o 700 rokov skôr.
Svätého Martina poznáme ako vojaka na koni, ktorý sa delí so žobrákom o svoj plášť. Občas sa stretneme aj s jeho zobrazením ako biskupa. Ale prečo sa tam niekedy objaví aj hus?
