Cesta borovicovým lesom bola kľudná a tak šoférovanie "prevzala automatika" a myseľ sa zaoberala všeličím.
Už som bol riadny kus za Hasprunkou (Studienkou), asi tak v polovici na Malacky, keď mnou trhlo.
Ja truľo! Veď som zabudol odbočiť na Lakšáre...!!!
Častejšie chodím na Malacky a do Bratislavy, takže som tú križovatku automaticky prešiel rovno, miesto odbočenia vľavo.
Procesor v mozgu začal pracovať na plné obrátky - čo teraz robiť?
Otočiť sa a s hanbou zakývať všetkým traktorom a nákladiačikom, ktoré som predbehol?
Alebo zmeniť plán a ísť do Bratislavy?
Alebo ísť z Malaciek popod hory na Plavecký Peter a Bukovú?
Alebo z Malaciek cez Pezinskú Babu a Modru a potom krížom do Trnavy?
Posledná alternatíva sa mi zdala najvhodnejšia.
Ale je Baba prejazdná? Naposledy, keď som tade išiel, práve sa zosúvali zvodidlá a krajnica cesty dohu svahom...
Nevadí, risknem to.
Ako som pokračoval v ceste cez Malacky, nadával som si, že cesta mi bude trvať minimálne o pol hodiny dlhšie a miniem viac benzínu.
Ale veď času mám v podstate dosť, a v nádrži benzín naliaty z bandasky, čo som si kúpil v Poľsku na slovnafťáckej pumpe v prepočítaní na eurá za 1,2 €. (U nás je za 1,454 €.)
Slniečko pekne svietilo, usmievalo sa na svet, človek by nepovedal, že je takmer polovica decembra a za necelé dva týždne Vianoce.
Už som svoju navigačnú chybu nevnímal ako nepríjemnosť, skôr naopak.
Mám skúsenosť, že často, keď mi moje plány nevyšli, keď moje túžby či rozhodnutia boli okolnosťami, či "náhodou" znegované, nakoniec sa v tom ukázal Boží plán - nová situácia bola lepšia, než moje pôvodné plány. A tak som sa naučil i týmto spôsobom objavovať Božiu vôľu.
Možno i teraz Pán zasiahol, že moju cestu viedol inokade, než som pôvodne chcel. Možno by som cez lesy na strelnici, či cez kopce na Bukovej neprešiel bezpečne. Je tam množstvo divej zvery a už nejedno auto tam na srnca či diviaka doplatilo. Možno ma Pán pred takýmto nebezpečenstvom práve uchránil.
Možno... Je to len v mojom presvedčení, reálne sa nemám ako presvediť, či by tam naozaj nebezpečenstvo hrozilo. Čas aj kilometre ubiehajú.
Rádio Expres hlási nehody a radary. Na D2 nehoda pri Sekulách... To je u nás. Ešteže som nešiel do Bratislavy.
Poludnie. Prepínam na Rádio Slovensko, kvôli správam.
Nasleduje dopravné hlásenie Rádia Slovensko. Podvedome sledujem, či nehlásia cestu, ktorou plánujem ďalej ísť. Zrazu spozorniem:
"Cesta z Mikulášova do Plaveckého Mikuláša je z dôvodu vojenského cvičenia uzavretá do 15. hodiny."
Mikulášov - veď to je pri Lakšároch. Je to tá cesta, po ktorej som chcel ísť.
Teda naozaj! Ak by som sa nepomýlil, a odbočil by som na Lakšáre, zbytočne by som sa prehnal, aj tak by som napokon išiel touto cestou. Času i benzínu by ma to stálo ešte viac - a aj nervy.
Prepol som znovu na Rádio Expres. O chvíľu bolo dopravné hlásenie. Búračky (na D2 už dve), radary. O vojenskom cvičení na ceste cez strelnicu ani zmienky.
Pane, veď ty ma vedieš spoľahlivejšie, než moderné výdobytky techniky!
Niekto možno povie, že to bola len náhoda. Že načo do toho ťahám Boha.
Ale čo je vlastne náhoda?
Francúzsky filozof a básnik Anatole France napísal: "Náhoda, to je napokon Boh."
Aj keď on to myslel možno trochu inak, v tomto s ním súhlasím.
