Štúdiom máp som zistil, že prístup bude asi zložitejší. Okrem uja Gúgla, ktorý hrádzu pozdĺž rieky označil ako cestu, iné mapy žiadnu cestu neukazovali. Takže z výletu bude pátracia akcia.
Deň svätého Jakuba začal vytrvalým hustým dažďom, hoci predošlé dni boli slnečné a teplé. Pátrací výlet som mal naplánovaný na poobedie - to z dôvodu, že k rieke Morave sa dostanem zo západnej strany, tak aby som mal slnko za sebou. Samozrejme, ak je zamračené, je jedno kde je slnko. Ale keď prší, nikam sa ísť nedá...
Poobede sa však vyčasilo, prestalo pršať, dokonca slniečko začalo vykúkať spoza mrakov. Tak som sa bleskovo rozhodol pre akciu. Vzhľadom na to, že som nevedel, aký dlhý úsek cesty budem musieť prejsť, rozhodol som sa zobrať bicykel. Ísť však bicyklom z domu na hranicu, a ešte k tomu bez prilby, som si netrúfal. Tak som to vyriešil inak:
Auto s prívesom som odparkoval tesne pred hraničným mostom Moravský Svätý Ján - Hohenau an der March.
Ďalej som pokračoval s bicyklom, samozrejme cez most pešky. Z rakúskej strany som si všimol chodník popod most: možno sa ním bude dať ísť popri rieke.
Nedalo.
Betreten der Brücke verboten - Vstup na mostík zakázaný!
Okrem zákazových oznamov aj visiace zámky zabraňovali prechodu po mostíkoch. A inokade sa ísť nedalo.
Darmo, neuvedomil som si, že sa nachádzam v krajine s tradične kapitalistickým prístupom k súkromnému vlastníctvu, kde ja málo spoločného a takmer všetko niekomu patrí.
Nezostávalo mi nič iné, len sa vrátiť na cestu, a vydať sa trasou po hrádzi.
Odbočiek z hrádze do lesa smerom k rieke bolo viac. Všetky boli zabezpečené zábranou proti prejazdu áut. Áut na hrádzi alebo pod ňou stálo pomerne dosť. Zrejme rybári od hrádze chodia k svojim chatkám pešo (nie ako pohodlní Slováci, ktorí sa dovezú až k svojmu stanovisku).
Keďže mapy žiadne cesty v tejto lokalite neznázorňovali, jedine poloha v teréne určená pomocou GPS mi prezrádzala, ako som asi ďaleko od sútoku .
Hrádza sa výrazne stáča doľava. To znamená, že začína sledovať smer rieky Dyje. Najvyšší čas odbočiť z hrádze.
Lesná cesta, rozmočená doobedným dažďom, plná blata a kaluží. Často bolo treba zosadnúť a radšej ísť pešo.
Z lesa cesta vyšla na lúku, kde sa stočila doprava, a potom sa znovu vnorila do lesa.
Aj tu v kvetenstve prevláda fialová farba:
A už je tu rieka! Ale ktorá? Morava alebo Dyje?
Podľa druhého brehu s "nedotknutou" prírodou, t.j. bez rybárskych chatiek, je zrejmé, že sa jedná o českú stranu (ktorú toto komerčné hobby neovládlo), a teda, že je to Dyje. Preto musím pokračovať po prúde rieky.
A už je tu sútok, a teda na druhej (či tretej - podľa toho ako to rátame) strane je Slovensko.
Z tejto strany ešte výraznejšie, než zo slovenskej, vidno farebný rozdiel medzi vodou Dyje a vodou Moravy. (Myšou si možno obrázok zmeniť na detail.)
Porovnať si môžeme nielen vodu riek, ale aj ich brehy. Aký je rozdiel medzi slovenským a rakúskym?
Na rozdiel od českého, tieto dva brehy sú plné rybárskych chatiek. Kým pri rakúskych chatkách sú zavesené siete, ba aj voľne uložené podberáky a ďalšie rybárske náčinie, slovenské chatky majú len koštrukcie bez sietí. (Zrejme aby ich veľká voda nevzala ;-)
Rakúske chatky vyzerajú omnoho estetickejšie, ako slovenské - a asi sú aj drahšie.
(Myšou môžete zameniť rakúsku chatku za slovenskú.)
Na oboch stranách sú však aj výnimky, potvrdzujúce toto pravidlo:
Za tou rakúskou "búdou", na chatke v pozadí svieti solárny panel. Takmer každá chatka na tejto strane hranice je vybavená takýmto zdrojom energie.
Kedysi bola na tejto hranici "železná opona". Z československej strany bol breh prísne strážený. Ale zrejme ani rakúska strana nemohla byť využitá. Rozparcelovanie brehu rybárom je zrejme záležitosť posledných dvadsiatich rokov.
A ďalšie chatky sa stále stavajú:
Skládka pri stavbe. Náradie voľne položené. A koľko železa! To by si snedí Slováci z Čárov, či Kuklova prišli na svoje! A tu to len tak leží... Vidno, že sme v Rakúsku, a nie na Slovensku (a že nás delí dostatočne široká rieka).
Ale aby to nevyzeralo, že cudzie chválim a vlastné haním, pozrime sa i na negatíva rakúskeho brehu Moravy.
Breh i les sú husto zarastené, výrazne tu prehláda žihlava. Chodník medzi chatkami je len úzky, vyšľiapaný v žihlave:
Pre porast z brehu rieku takmer ani nevidno. Aj slovenský breh so štátnym symbolom i mohylou s čižmami vidieť len tak-tak. (Lepší výhľad poskytla konštrukcia rozostavanej chatky - pohľad pomocou myši.)
Ani pohľad na sútok riek nie je veľmi úžasný:
A hraničný kameň je kde? Aha, predsa je tu.
A informačná tabuľa? Pri kameni by ste ju zbytočne hľadali. Treba prejsť cez žihľavu k najbližšej chatke a pozrieť sa na ňu zozadu:
Keď už na to tá Únia dala ojráče, tak tú tabuľu bolo treba kdesi umiestniť...
Zvyknutý na krásne upravené ulice a domy rakúskych dedín a miest som tu čakal čosi iné...
Je to zrejme tým, že na Rakúšanov symbol hranice nemá taký emotívny vplyv, ako na nás. Pre nás vstúpiť na hranicu, dotknúť sa hraničného kameňa je symbol slobody.
Pre Rakúšanov pád železnej opony znamenal skôr možnosť komerčne využiť sprístupnené pozemky. Turistov tu nepotrebujú...
Mierne rozčarovaný som sa vracal lesom, lúkou, znovu lesom a po hrádzi späť k autu a kochal som sa prírodou.
Len čo som naložil bicykel na príves a nasadol, na prednom skle sa začali objavovať dažďové kvapky.
A kým som stihol prísť domov, strhla sa taká prietrž mračien, že cesty i chodníky sa zmenili na rieky.
Intenzívny dážď trval niekoľko hodín.
Uff! Ešteže som sa stihol vrátiť! Keby ma tak zastihol pri rieke, alebo cestou na bicykli...
Vďaka, Pane, že si mi doprial dobrý čas pre výlet (prieskumnú výpravu). Tak presne vypočítané.
A čo ďalej? Podarí sa mi dostať sa k trojhraničnému bodu aj z českej (moravskej) strany?
