Franco Zeffirelli bežnému konzumentovi hollywoodskeho priemyslu asi veľa nehovorí. Jeho meno poznajú skôr priaznivci divadla, zvlášť fanúšikovia Shakespearovho diela. A v kinematografii sa do povedomia dostal, okrem sfilmovania Romea a Júlie a ďalších divadelných hier, aj náboženskou tématikou, zvlášť štvordielnym filmom Ježiš Nazaretský.
Mňa osobne sa dotkol filmom o sv. Františkovi z Assisi -
Brat Slnko, sestra Luna. Tento film je skôr lyrickou, než historickou inscenáciou, no napriek tomu veľmi spopularizoval osobu tohto svätca medzi mládežou. A nielen to - spôsobil zvýšený záujem medzi mladými o zasvätený život vo františkánskej spiritualite.
K nám na Slovensko sa tento film dostal až asi desať rokov po premiére, no stále "voňal novotou". Vďaka františkánom a kapucínom - rehoľníkom, ktorí u nás žili v tajnosti, sa šíril aj za "železnou oponou".
Niekoľko exemplárov tohto filmu sa podarilo na klasickom 8 mm filmovom páse prepašovať aj k nám. Mladí muži, o ktorých málokto tušil, že sú rehoľníci, cestovali po Bratislave i do iných miest Slovenska, vyzbrojení filmovými kotúčmi, premietačkou, reproduktorom, súpravou na opravu pretrhnutého filmového pásu a s papiermi so strojom naklepanými prekladmi dialógov filmu, z ktorých potom naživo pri premietaní čítali filmové texty.
Keď mi rodičia dokončili izbu v podkroví nášho rodinného domčeka v Prievoze, stala sa tiež jedným z miest "tajného kina". Premietali sa tam aj iné filmy, ale František bežal najčastejšie. Známi i informovaní neznámi prichádzali k nám v stanovenom čase a po strmých drevených schodoch v špajzi stúpali do podkrovia, kde sa v pohode pomestilo asi dvadsať ľudí. No často ich tam bolo aj päťdesiat...
Zo začiatku som sa premietaní zúčastňoval i ja, ale postupom času som už bol toho nasýtený a tak som dole v obývačke pozoroval drevený strop, či sa pod návštevníkmi neprehýba až príliš.
Keď nám v roku 1986 dom zbúrali, museli sme sa presťahovať do bytu v dvanásťposchodovom dome, a tak aj kino muselo skončiť. Ale aj tak už éra filmového pásu končila. Nahradilo ho video VHS. Náboženské filmy sa začínali šíriť na kazetách, aj s nahratým amatérskym dabingom v slovenčine.
Podarilo sa mi presvedčiť rodičov, aby časť z peňazí za zbúraný dom investovali do farebného televízora a videorekordéra. A tak filmové stretnutia známych i neznámych hostí pokračovali u nás ďalej.
Raz sa stalo, že keď už v obývačke sedelo asi zo desať ľudí a do začiatku premietania zostávalo len pár minút, zazvonil pri dverách istý mladík. Mama práve na chodbe telefonovala. (Pozn. pre mladšiu generáciu: Telefóny boli pripojené drôtom, zástrčka bývala na chodbe, neďaleko vchodových dverí.) So sluchátkom v ruke mama otvorila dvere a povedala: "Nech sa páči, choďte rovno do obývačky."
Mladík vystrašene a prekvapene začal neisto spätkovať, až z neho napokon vyliezlo: "Ale ja som prišiel len odpísať stav plynu..."
Napriek tomu všetkému táto naša protištátna činnosť unikla pozornosti Štátnej bezpečnosti. No i dnes stretávam neznámych ľudí, ktorí mi aj po 35 rokoch povedia: "Ja si vás pamätám. Boli sme u vás v Prievoze na filme o svätom Františkovi."
Pád totality a sloboda televízie i ostatných médii, túto podomovú činnosť ukončili.
Slovenská televízia nám na Vianoce 1990 priniesla darček: film "Brat Slnko, sestra Luna" s kvalitným profesionálnym dabingom. Pre ďalšie roky sa stal vianočnou klasikou popri "Popelke".
Keďže som mal taliansku verziu filmu riadne "napozeranú" a mnohé dialógy a scény som mal silno vryté do pamäti, hneď mi udrela do očí odlišnosť televíznej verzie, ktorá bola z anglickej pôvodiny filmu.
Beťár Franco vyrobil dva rovnaké, a pritom rozdielne filmy. Talianska a anglické verzia tohto filmu nie sú len jazykovou mutáciou, ale sú dvomi samostatnými dielami, zhotovenými z rovnakých "surovín".
Najvýraznejšia je rozdielnosť v prvej časti filmu:
Talianska verzia je stavaná na časovej postupnosti - Františkov, bezstarostný mladícky život, vojna s Perugiou, choroba, obrátenie...
Anglická verzia začína návratom chorého Františka z vojny s Perugiou, a predošlé udalosti sú podané jeho útržkovými spomienkami v horúčke.
No i ďalšie scény filmu sú usporiadané inak, ba sú aj použité odlišné zábery z filmovania danej scény.
Zvlášť ma zaujala scéna, keď František uteká z katedrály potom, ako sa pri omši na neho pozrel otvorenými očami mŕtvy Kristus z kríža.
Keď som videl televíznu verziu, prevzatú z anglickej pôvodiny, uvedomil som si niečo, čo som v talianskej verzii nezbadal, hoci som ju videl nespočetne veľa ráz:
V talianskej verzii je širší pohľad na kostol, z ktorého František s hrôzou uteká. Viac ráz skríkne "Nie!", zmätene sa prežehná a vybehne von z chrámu.
No v anglickej verzii táto scéna prebieha inak. František rovnako s hrôzou vykríkne a rozbehne sa von z chrámu. Avšak vzadu sa zastaví a kamera nám ponúkne detail na jeho tvár, z ktorej zmizne hrôza, a objaví sa náznak úsmevu. Posledné "Nie!" zaznie už úplne iným tónom, napokon sa s pokojom prežehná.
Tá istá scéna, ale v divákovi vyvolá úplne iné emócie.
Nechcem hodnotiť, ktorá verzia je lepšia. Myslím, že tak k tomu nepristupoval ani režisér, lebo tú horšiu by nepoužil do filmu. Jednoducho, každá verzia je iná a niečo iné divákovi ponúka.
A podobne, ako je to v tejto scéne, nájdeme mnoho ďalších odlišností medzi anglickou a talianskou verziou filmu. Inak usporiadané zábery a scény, či rozdielne verzie záberov vyvolajú v divákovi rozdielne vnímanie.
Zdá sa, že k tomuto zámeru režiséra sa pridal aj Donovan, vtedy 26-ročný spoluautor hudby k filmu a autor i interpret piesní. Titulnú pieseň naspieval v angličtine i v taliančine. Lenže nie je to len jazyková mutácia jednej piesne, ako keď napr. Karel Gott naspieval "Včielku Máju" v nemčine i v slovenčine, a napokon i v češtine.
Donovan pri piesni, podobne ako Zeffirelli pri réžii a strihu filmu, ponúkol dve umelecky odlišné podania toho istého hudobného motívu.
Pieseň v angličtine "Brother Sun, Sister Moon":
Pieseň v taliančine "Fratello Sole e Sorella Luna":
Ten istý režisér,
tí istí herci,
tie isté scény,
ten istý autor hudby a interprét piesní,
a predsa dva odlišné (hoci podobné) filmy!
Zaujímavé, že vo filmových databázach na internete sa v komentároch k tomuto filmu nikto nezmieňuje o tejto autorskej zvláštnosti.
Neviem, či existuje ešte iný film, kde by podobne režisér realizoval dve odlišné verzie zároveň.
Jednoducho - Franco bol vo svojej profesii macher.
A hoci si ho Pán povolal do večnosti, kde sa už teší z inej slávy, než je tá ľudská, jeho dielo tu na zemi ešte isto mnohých povzbudí k hľadaniu pravých životných hodnôt.
