Ani tu nám evanjeliá nepodávajú presné časové určenie. Ba naopak, nachádzame rozpor medzi synoptickými evanjeliami (Mt, Mk, Lk) a Jánovým evanjeliom.
PIATOK
Z údajov v evanjeliách je úplne evidentný údaj, že Ježiš zomrel v piatok - teda presnejšie v "deň pred sobotou", lebo Židia nemali názvy pre jednotlivé dni týždňa, len pre siedmy deň - sobotu.
Evanjeliá zhodne hovoria, že keď Ježiš zomrel, ponáhľali sa, aby ho stihli pochovať skôr, než začne sobota. (porov. Mk 15,42; Lk 23,54; Jn 19,31) Sobota totiž začínala pre Židov už západom slnka.
Piatok je nazvaný "prípravným dňom". Je to preto, že v sobotu Židia nesmeli pracovať, a tak jedlo a všetko, čo v ten deň potrebovali, si pripravovali deň vopred.
15. NISAN - podľa synoptikov deň Ježišovej smrti
Synoptické evanjeliá hovoria o Poslednej večeri ako o židovskej veľkonočnej večeri, keď sa jedol baránok:
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. (Mt 26,17-20 ; porov Mk 14,12-17; Lk 22,7-14)
Veľkonočný baránok sa zabíjal 14.nisana pred večerom. Synoptici označujú už tento deň ako "prvý deň nekvasených chlebov", čo nie je úplne presné, lebo tými dňami boli 15.-21. nisan. Avšak 14.nisana bola povinnosť odstrániť z domov všetko kvasené, a tak v ľudovej terminológii už aj tento deň počítali k dňom nekvasených chlebov.
Keďže Ježiš bol v noci po večeri zajatý, hneď aj odsúdený, a na druhý deň ukrižovaný, tak z toho vyplýva, že zomrel 15. nisana, v deň Paschy.
14. NISAN - deň Ježišovej smrti podľa Jánovho evanjelia
Problém nám spôsobuje Evanjelium sv. Jána. Nielenže pri Poslednej večeri vôbec nespomína jedenie veľkonočného baránka, ale pri Ježišovom súde u Piláta vyslovene píše, že Židia "do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka." (Jn 18,28)
Podľa Jánovho evanjelia to teda vyznieva tak, že Ježiš zomrel 14. nisana, keď sa Židia ešte len chystali jesť veľkonočného baránka, a že Pascha (15. nisan) pripadla na sobotu. Tak to vyznieva aj z ďalšieho textu: "Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok." (Jn 19,31)
Aj synoptické evanjeliá majú jeden náznak, že deň Ježišovej smrti nebol pre Židov sviatok: "Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom." (Lk 23,26; porov. Mk 15,21)
Šimon sa vracal z poľa, čiže bol pracovať - a to by vo sviatočný deň Paschy nesmel.
AKO VYRIEŠIŤ TENTO ROZPOR?
Odborníci vytvárajú rôzne teórie, hľadajú rôzne vysvetlenia, ako zladiť rozpor medzi Jánom a synoptikmi. Jedna teória predpokladá, že Ježiš s učeníkmi jedol veľkonočného baránka už deň vopred, lebo vedel, že v riadnom čase ho už jesť nebude môcť. Ale to by sa učeníci divili, a o tom niet ani zmienky. Iné teórie sú ešte krkolomnejšie, a voči každej sa dajú položiť protiargumenty.
Existuje dokonca teória, že Posledná večera bola už v utorok, a že súdny proces trval tri dni. Ale to už je úplne mimo témy.
Najviac sa mi zdá prijateľné vysvetlenie použitím rozdielnych kalendárov. Židia totiž používali viacero rozdielnych kalendárov.
V židovskom národe fungovalo niekoľko politicko-náboženkých skupín, z nich najvýznamnejšími boli farizeji a saduceji. Farizeji vynikali vernosťou Božiemu zákonu, striktným dodržiavaním náboženských predpisov. Naproti tomu saduceji, ktorí tvorili hornú vrstvu spoločnosti, boli značne ovplyvnení helenizmom - a to tak v spôsobe života, ako aj v niektorých náboženských postojoch. Paradoxom je, že práve do skupiny saducejov patrili i veľkňazi a príslušníci najvýznamnejších kňazkých rodín.
Je zrejmé, že farizeji svätili Paschu verne, bez ohľadu na to, na aký deň týždňa tento sviatok pripadol. To znamená, že v prípade, ak 15. nisan pripadol na piatok, riadne ho svätili a po ňom i nasledujúci deň svätili sobotu. Farizejov by ani nenapadlo hľadať si nejakú úľavu, a určite boli hrdí na svoju vernosť Bohu, že mu dokážu zasvätiť i dva dni po sebe.
S presvedčením saducejov to však až také jednoznačné nie je. Z náboženských predpisov zachovávali len to, čo bolo nutné, a tak je celkom možné, že ak mala pripadnúť Pascha na deň pred sobotou, hľadali spôsob, ako si to zjednodušiť.
Pri systéme ich kalendára to nemusel byť až taký problém. Stačilo začať rátať mesiac o jeden deň neskôr, a svätenie Paschy sa zrazu krylo so svätením soboty.
Najvyšší náboženskí a národní predstavitelia (ktorými saduceji boli), si takýto zásah do kalendára určite mohli dovoliť.
V takomto prípade by synoptické evanjeliá opisovali situáciu, keď Ježiš s učeníkmi, rovnako ako farizeji a mnohí ďalší zbožní Židia, dodržali riadny termín slávenia Paschy, kým Jánovo evanjelium sleduje sviatky, ako ich svätili veľkňazi a saduceji. (Evanjelista a apoštol Ján sám potvrdzuje, že mal blízky vzťah k veľkňazovi - porov. Jn 18,15.)
To by vysvetľovalo aj konanie Šimona z Cyrény, ktorý bol v ten deň na poli. (Mk 15,21; Lk 23,26) Ako Žid, pochádzajúci z helénskeho prostredia, sa riadil svätením sviatkov podľa saducejov. Keďže išiel z poľa, bol v pracovnom oblečení. A tak bol pre vojakov vhodným adeptom, aby niesol Ježišovi kríž. V zástupe, ktorý Ježiša na krížovej ceste sledoval, bolo síce určite mnoho mužov. Keby však vojaci niekoho z nich nútili niesť kríž - čiže pracovať, a on by považoval ten deň za sviatočný, riskovali by aj prípadnú vzburu. Ale u muža, ktorý išiel z poľa, toto nebezpečenstvo nehrozilo.
Teória o rozdielnom termíne svätenia Paschy farizejmi a saducejmi nemá síce priamy dôkaz, ale nepriame sa nájdu. Napríklad je zaujímavé, že farizeji, ktorí počas celého Ježišovho verejného pôsobenia vystupovali ako jeho protivníci, snažili sa ho podchytiť v reči a hľadali spôsob, ako ho zabiť, sa pri Ježišovom súde vôbec nespomínajú. Nočného zasadania veľrady sa zrejme nezúčastnili (Mt 26,57; 27,1; Mk 14,53; 15,1; Lk 22,66), ani v piatok pred Piláta s požiadavkou o Ježišovo odsúdenie na smrť vôbec nepredstúpili (Mt 27,12.20), kým na druhý deň (hoci bola sobota) k Pilátovi už prichádzajú, a spolu s veľkňazmi žiadajú aby dal vojakmi strážiť hrob. (Mt 27,62) Vysvetlenie tejto ich absencie pri Ježišovom súde sa dá vysvetliť práve tým, že svätili Paschu.
Toľko k vysvetleniu rozdielov v opise udalostí medzi synoptickými evanjeliami a Jánom. Prečo však evanjelista Ján píše odlišne, aký mal dôvod?
Jánov motív treba hľadať v obsahu jeho správy. Jeho cieľom nie je podať historický záznam udalostí, ale "vydať svedectvo" (Jn 21,24), "aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš" (Jn 20,31).
A tak aj v správe o Ježišovom umučení je pre Jána dôležitá okolnosť, že Ježiš - skutočný "Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1,29) bol zabitý presne v tom čase, keď Židia zabíjali veľkonočného baránka. (Jn 18,28;19,31; porov. Ex 12,6).
A že Ježiš je tým skutočným Baránkom, pre nás zabitým, Ján hneď aj potvrdzuje udalosťou, kde na Ježiša aplikuje predpisy, týkajúce sa veľkonočného baránka: "No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali ... Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: Kosť mu nebude zlomená." (Jn 19,33.36; porov. Ex 12,46; Nm 9,12)
ROK JEŽIŠOVEJ SMRTI
V predošlých článkoch som uviedol, že nevieme presne určiť rok Ježišovho narodenia, iba že to bolo najpravdepodobnejšie niekedy v rokoch 7-5 pnl., ani koľko mal rokov, keď zomrel, len že bol približne 33 ročný.
Na základe toho vieme len veľmi približne odhadnúť rok Ježišovej smrti: mohlo to byť okolo roku 27 nl. To súhlasí i s pôsobením Pontia Piláta v Judei, pretože jeho funkčné obdobie sa udáva na roky 26-36 nl. Ďalšie dve osobnosti, ktoré Ježiša súdili, svojou činnosťou tiež pokrývajú celé toto obdobie: Kajfáš bol veľkňazom do r.36 alebo 37 a Herodes Antipas tetrarchom až do r.39.
Keď však vieme, že Ježiš zomrel 14. alebo 15. nisana, nemôžeme vypočítať, v ktorom roku tohto obdobia pripadol niektorý z týchto dátumov na piatok?
Tejto myšlienky sa už chytili viacerí. A prišli i s výpočtami: napr. v roku 30 by to mal byť piatok 7. apríla, v r.31 piatok 27. apríla, či v r.33 piatok 3. apríla.
Avšak takéto výpočty sú značne neisté. Presné prepočty medzi rôznymi kalendármi sú veľmi zložité. V prípade židovského kalendára je to však o to komplikovanejšie, že sa dá počítať len s matematicky presným kalendárom, kde sa pravidelne striedajú 29-dňové a 30-dňové mesiace, a kde každý tretí rok je "priestupný" - trinásťmesačný.
Lenže v skutočnosti sa nedá presne zistiť, ktorý rok mal 13 mesiacov. Ak bola krátka zima, mohol to byť až štvrtý rok, ak bola naopak dlhá zima, čo spôsobilo oneskorenie úrody, mohol to byť aj druhý rok.
Tiež začiatok nového mesiaca sledovaním oblohy mohlo spôsobiť posun - a tu už posun o jediný deň úplne zmení výsledky výpočtov.
Z toho dôvodu takéto výpočty síce môžu byť zaujímavé, ale ich výsledky pre historické hodnotenie sú úplne bezpredmetné.
DANIELOVO PROROCTVO
V súvislosti s dátumom Ježišovej smrti je zaujímavé Danielovo proroctvo, aj keď, samozrejme, ono nám presný dátum jeho umučenia neprezradí.
V knihe proroka Daniela čítame: "Sedemdesiat týždňov je určených pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto, aby sa ukončil zločin a aby prestal hriech, aby sa uzmierila vina a priviedla sa večná spravodlivosť, spečatilo sa videnie a proroctvo a bol pomazaný Svätý svätých.
Vedz teda a pochop: Od vyjdenia rozkazu, aby sa Jeruzalem znova postavil, až po pomazané knieža bude sedem týždňov a šesťdesiatdva týždňov; znovu sa postaví ulica i múry v úzkosti časov. Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie.
Izraelský národ a mesto Jeruzalem teda podľa proroctva dostáva 70 týždňov. Už staroveké výklady chápali tento čas v zmysle "ročných týždňov", čiže 1 týždeň = 7 rokov.
Takto 70 týždňov = 490 rokov.
Proroctvo toto obdobie delí na tri časti:
1. 7 týždňov obnovy mesta Jeruzalema
2. 62 týždňov, po ktorých bude zabitý Mesiáš
3. jeden týždeň, v ktorom Boh potvrdí zmluvu (už nie s Izraelským národom, ale s mnohými = Cirkev)
Potom budú mesto a chrám spustošené (stalo sa to v r.70, keď rímski vojaci dobyli mesto pod velením Tita Flavia, syna cisára Vespaziána, ktorý sa stal po ňom cisárom).
Mesiáš bude zabitý po 7+62 = 69 týždňoch, čiže po 69 x 7 = 483 rokoch. Odkedy však tieto roky počítať?
Proroctvo hovorí o rozkaze znova postaviť Jeruzalem. Takýto dekrét vydal v r.538 pnl. perzský kráľ Kýros, keď dovolil vrátiť sa Židom z babylonského zajatia do Jeruzalema a obnoviť chrám.
Tento dátum podľa proroctva vychádza na rok 55 pnl. V tomto období sú v Izraeli mesiášske očakávania naozaj silné, mimoriadny rozvoj zažili esénske spoločenstvá, ale proroctvo sa vtedy nenaplnilo. Tento dátum je príliš skorý.
Do úvahy pripadajú ešte ďalšie dekréty. Prví prisťahovalci z Babylona totiž neboli schopní znovu postaviť chrám, mali čo robiť, aby v spustošenej krajine prežili, vystavení nepriateľským útokom okolitých národov.
S obnovou chrámu Jeruzalemčania začali až na základe dekrétu kráľa Dária I. r.520 pnl. Ďalšie dva dekréty vydal kráľ Artaxerxes I., ktoré znamenali návrat ďalších veľkých skupín Izraelitov. V roku 458 pnl. to bolo pod vedením kňaza Exdráša a v r. 445 pnl. pod vedením miestodržiteľa Nehemiáša.
Rok 520 pnl. (+483) nás vedie k roku 37 pnl., čo je tiež veľmi skoro.
Rok 445 pnl. (+483 / rok 0 neexistuje) nás vedie k roku 39 nl., čo už je zase veľmi neskoro.
Ale prvý Artaxerxov dekrét z roku 458 pnl. (+483) nás vedie k roku 26 nl., čo je dátum, ktorý síce neznamená presný rok Ježišovej smrti, ale v symbolike proroctva naozaj poukazuje na obdobie Ježišovho verejného účinkovania.
Nepoznáme teda presný dátum, ani rok Ježišovho umučenia. Ale to nie je podstatné.
Pre spásu človeka nie je dôležité túto udalosť presne dejepisne zatriediť, ale prijať ju do svojho života - umrieť s Kristom životu v hriechu, a vstať s ním k životu Božieho dieťaťa.
