Je až neuveriteľné, že v obci, kde sa z 1600 obyvateľov 94,5% hlási ku katolíckej cirkvi, a 96 % detí je v škole prihlásených na náboženstvo, je pastorácia misijnou činnosťou, priekopníckou prácou.
Detí býva na omšiach málo, rodičov ešte menej. Mladých ako šafránu. Motiváciou je pre mnohých len prvé sväté prijímanie a birmovka. Splniť, čo je nutné...
Už dlhšie som rozmýšľal, ako deti osloviť. Zvažoval som možnosti detskej omše. Ale nenachádzal som žiadnych pomocníkov, či už v animátorskej službe, alebo v hudobnej oblasti.
Napriek tomu som si povedal, že už nie je správne otáľať, treba začať v nádeji, že Pán to požehná a doplní, čo bude chýbať.
Keďže nie som hudobne zdatný, a nechcel som, aby detská omša bola tichá, podarilo sa mi nájsť zopár vhodných piesní na internete, a tie som pripravil cez počítač. (Viem, že liturgicky to nie je kóšer, ale Pán to určite prijme so zhovievavosťou.)
Technika prichystaná, texty projektorom premietané na plátno...
Prišlo 23 detí. Zopár škôlkarov s rodičmi, šesť miništrantov, ostatné dievčatá (niektoré skryté v zákutiach kostola).
Nie veľa, ale na začiatok určite pekné. Semienko vložené do pôdy. Teraz už len zalievať v nádeji, že vzíde, bude rásť, a raz prinesie úrodu.
Vďaka Ti, Pane, za dnešný deň!
Vďaka, že si mi dal tak intenzívne pocítiť, že stojíš pri mne.
Detská omša
Po trištvrteročnom pôsobení vo farnosti som mal dnes prvý raz detskú sv.omšu.