V tom momente sa aktivizovali moje pamäťové bunky: Veď to by mohlo byť to zlaté deco, na ktoré si občas spomínam! Má 16 ... čo som bol v Šamoríne, je 13 a pol, vtedy mala dva a pol, to sedí!
Chvíľka gúglovania a už to bolo jasné: Dominikine oči - tie si pamätám.
Je to príjemné, vidieť po rokoch niekoho, na koho si človek rád spomína. (V tomto prípade nielen na to okaté deco, ale na celú rodinu - rodičov, starých rodičov, Lenku, ktorú som na gymnáziu učil náboženstvo, Jožka, ktorý mi v Kalinkove miništroval...)
Dominika,
na týchto mojich spomienkach na krásne chvíle, strávené v Šamoríne, je tvoja zásluha len nepriama, takže za to ti ďakovať nebudem.
Chcem ti však zaželať, aby si talenty a dary, ktoré si od Boha a rodičov dostala, rozvíjala a aby si bola v živote úspešná.
SMSky ti síce posielať nebudem (na to sú iní), ale nech už v súťaži dopadneš akokoľvek, je isté, že si dobrá speváčka (ako mnohí další z vašej rodiny) a vo svete sa určite nestratíš.
A prajem ti ešte jedno: aby si bola stále dobrým človekom. To je veľká devíza, ktorú ti rovnako, ako lásku k spevu, vštepila do srdca tvoja rodina.
