reklama

Je svätý Florián recesista?

Svätý Florián bol dôstojníkom rímskej armády, ktorý za prenasledovania kresťanov cisárom Diokleciánom bol kruto mučený a napokon utopený v rieke Enns (Horné Rakúsko).Zvlášť v stredoveku sa úcta k sv. Floriánovi veľmi rozšírila vo veľkej časti Európy - od Talianska po Poľsko, Slovensko nevynímajúc, veď v takmer každej obci nájdeme buď samostatnú sochu sv. Floriána, alebo ako súčasť väčšieho súsošia, či morového stĺpu.Svätý Florián bol uctievaný ako jeden zo štrnástich pomocníkov v núdzi. Je považovaný za ochrancu pred povodňami (vo vode rieky totiž našiel smrť), tiež pred neúrodou, búrkou i suchom. Je patrónom kominárov, hrnčiarov a kováčov.Od konca 15. stor. však nad ostatnými prevládla ochrana pred požiarmi a tak sa stal najmä patrónom hasičov.Dovtedy medzi asi tridsiatimi svätými, ktorí sú považovaní za ochrancov pred požiarom, vynikali najmä sv. Vavrinec a sv. Agáta, ktorí podstúpili mučenícku smrť na žeravom uhlí.V prípade sv. Floriána bola tým atribútom, ktorý ho predurčil za patróna hasičov, voda, nevyhnutná pri hasení požiarov, v ktorej sv. Florián našiel smrť.Ako však svätý Florián plní túto svoju úlohu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
Sv.Florián pri obecnej studni, na strope kostola a na hasičskej zástave (Bor.Sv.Jur)
Sv.Florián pri obecnej studni, na strope kostola a na hasičskej zástave (Bor.Sv.Jur) 

Ako naznačuje rubrika "Spomienky", do ktorej som tento článok zaradil, nechcem teraz písať až tak o samom sv. Floriánovi, ako skôr o mojej zvláštnej skúsenosti s ním.


Tieto moje spomienky nás prenesú v čase o dvadsať rokov späť.

Keď som v roku 1988 nastúpil do Kňazského seminára v Bratislave, bolo nás tam natlačených vyše 360, a v nasledujúcom roku až 380. Bol to totiž jediný kňazský seminár, ktorého činnosť komunisti na Slovensku dovolili. Samozrejme, obmedzovali ho a ovplyvňovali jeho fungovanie, ako len vedeli...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na izbe nás bolo dvanásť, ako apoštolov. Šesť skríň, šesť stoličiek, šesť stolov a šesť poschodových postelí. Viac sa tam nezmestilo.
V prednáškových miestnostiach, ktoré boli zároveň aj našimi učebňami pre samoštúdium (na izbe nebol pre učenie sa priestor), sme sedeli v laviciach, ktoré ešte pamätali Máriu Teréziu.
Kaplnku sme mali v podzemí - v bývalej pivnici (zvykli sme hovoriť, že to je naša podzemná cirkev), avšak tam sa nás zmestila len polovica. Preto sme mali adorácie na striedačku.
Ešteže nám divadelníci z VŠMU prenechali aulu vo vedľajšej budove, tak sme mali mať kde prednášky pre spojené ročníky, a prváci a druháci sme tam mávali i sväté omše.
Kúrenie a teplú vodu nám zabezpečoval kotol na mazut. Keď fungoval, bolo teplo. Horšie to bolo s teplou vodou (aj vtedy, keď kotol fungoval). Po kompletóriu (modlitbe pred spánkom) nastali preteky z kaplnky, resp. z auly, kto sa skôr dostane pod sprchu. Kto to nestihol najneskôr v druhej várke, o teplej vode mohol už iba snívať...

Pádom komunizmu sa situácia zlepšila. Východniari odišli na Spiš a gréci do Prešova. No pribudli dva ročníky naraz - všetci tí, čo v predošlom období pre nevôľu Sekretariátu pre veci cirkevné a ŠTB nemohli byť prijatí. I tak sa nám životný priestor dosť uvoľnil.
Horšie to bolo so zlepšením po technickej stránke. Budovy a zariadenie sa mohli opravovať a modernizovať len postupne, ako bolo vo finančných a technických možnostiach.

Keď v októbri 1991 mal prísť k nám nemecký prezident Richard von Weizsäcker, aby sa stretol so slovenskými cirkevnými predstaviteľmi, prišli najprv z Úradu na ochranu ústavných činiteľov, aby odstránili odpočúvacie zariadenia, ktoré u nás "zabudli" pracovníci ŠTB. Kade chodili, všade im to pískalo... A tak usúdili, že tie dva týždne do prezidentovej návštevy im na demontáž stačiť nebudú. Vyriešili to inak. Ploštice nechali tam, kde boli, a okolo budovy rozostavili autá s rušičkami.

Neviem, či bola na vine Weizsäckerova návšteva, ale na leto plánovaná výmena mazutového kotla za plynový (na vybuchovanie pretlakovaných radiátorov si už niektorí pomaly aj zvykali) sa akosi pretiahla...
A tak ešte v novembri sme boli bez kúrenia. Pomáhali sme si, ako sme vedeli. Poväčšine elektrickými ohrievačmi. Na to však nebola stavaná elektroinštalácia, verne slúžiaca z čias Druhej svetovej vojny. A tak sme často boli nielen bez tepla, ale aj bez svetla...

No, nechýbalo nám len svetlo - nefungoval ani zvonček, ktorý nás ráno budil.
A tak, keď sme sa jedno ráno zobudili do tmy a zimy, pri pohľade na hodinky sme zistili, že už sme mali byť na ceste do kaplnky. Ako vojaci pri nočnom poplachu sme sa snažili čo najrýchlejšie ustrojiť. V tom zhone a šere sme si ani nevšimli, že ohrievač (ktorý zostal zapnutý, ale studený, lebo nebol prúd) sa dostal veľmi blízko postele...

Deň prebiehal, ako mnohé iné - počas prednášok aj nabehla elektrina.
Výklad profesora zrazu prerušil vyplašený druhák, ktorý s hrôzou v očiach vbehol do miestnosti a oznámil, že na našej izbe horí. Nečakal som ani na povolenie profesora a utekal som na tretie poschodie, kde sa cez škáry dvier valil z izby hustý dym.
Odomkol a otvoril som dvere a ovalila ma čierňava. Nadýchol som sa, vbehol do nej, a potkýňajúc sa o rôzne veci som sa snažil dostať tam, kde som tušil okno...

Samotný oheň až tak veľa škody nenarobil - obhorela len jedna posteľ a veci, čo boli na nej. Horšie to bolo s dymom, od ktorého zostali všetky veci začiernené a mastné. (Matrac na posteli bol totiž ešte klasický slameniak.)

Medzi spolubratmi sa hneď našli súcitné a dobrosrdečné duše, ktoré nám pomáhali dať túto spúšť do poriadku (čo trvalo niekoľko dní).
Avšak našli sa aj recesisti: Hneď v ten deň na záver obednej adorácie v kaplnke spustil organista pieseň "Horí naša láska".
Spolubratia sa postarali aj o našu ochranu pred požiarom do budúcna: k našej izbe postavili sochu svätého Floriána, hneď vedľa hydrantu.

A tu sa stalo čosi, čo nikto nečakal!
Nikoho nenapadlo, že by sv. Florián bral svoju úlohu až tak iniciatívne:
Hneď na ďalší deň prasklo potrubie na hydrante a voda sa prúdom liala po chodbe, dolu bočným schodišťom cez tri poschodia, až k bočným dverám, cez ktoré si razila cestu von na vydlaždený priestor pred Dómom sv. Martina.

Kým požiar zostal mimo pozornosti revíznych technikov a vrchnosti, povodeň už nie. (Práve v ten deň totiž v profesorskej jedálni zasadala Konferencia biskupov Slovenska.)
A tak nám nastali predčasné prázdniny, kým nebolo nové kúrenie uvedené do prevádzky.

No povedzte: Nie je ten svätý Florián recesista?!?

Marian Vojtko

Marian Vojtko

Bloger 
  • Počet článkov:  289
  •  | 
  • Páči sa:  196x

Keď bolo PMD 85 hitom, uchvátili ma počítače. Na istý čas sa mi stali profesiou... Napokon ma však uchvátil Niekto iný. Zoznam autorových rubrík:  Zo životaSvet v ktorom žijemedumkyKocúrkovo SRslovenčinaCirkev v súčasnostifinancovanie cirkviModlitbyŽivot KristaDejiny CirkviKristus a myZaujimavosti o svätých a cirkvMyjavaSpomienkyXXXLNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu