Rok Ježišovho narodenia.
V prvom rade si treba uvedomiť, že rok nula vôbec neexistuje. Pred rokom 1 nášho letopočtu (AD) bol rok 1 pred naším letopočtom (BC).
V staroveku mala každá krajina svoj vlastný letopočet, ktorý sa často zmenou panovníka začínal počítať odznovu. Okrem toho boli rozdielne začiatky nového roku - niekde na jar, niekde na jeseň, inde v zime. Toto robí často historikom problémy pri určovaní presných rokov a v zosúladení rôznych udalostí do chronológie.
Až do zavedenia kresťanského letopočtu bol najrozšírenejším (a nemeneným pri zmene vlády) rímsky letopočet - od založenia Ríma (r. 753 pred naším letopočtom) - označovaný AUC (ab Urbe condita = od založenia mesta; lebo pre Rimanov bol Rím jediným mestom, ostatné boli len dediny).
Narodil sa Ježiš v roku 1?
Biblické, ani mimobiblické pramene nám presnú správu o dátume Ježišovho narodenia nezanechali.
Grécky mních Dionýz Exiguus sa v 6. storočí podujal vypočítať dátum Ježišovho narodenia. Nie je známe, aké podklady použil, ani postup jeho výpočtu. Vypočítal, že Ježiš sa narodil v r. 754 AUC. Tým dal základ pre zavedenie kresťanského letopočtu, kde bol rok 754 od založenia Ríma rokom 1 (nášho letopočtu, od narodenia Krista).
Nový letopočet sa veľmi rýchlo ujal a začal všeobecne v kresťanskom svete používať. Keď sa neskôr zistilo, že výpočet bol chybný, už bol natoľko zaužívaný, že sa náprava nedala urobiť.
Ako vieme, že sa Dionýz dopustil chyby?
Podľa správ evanjelií (Mt 2,1-19; Lk 1,5) vieme, že keď sa Ježiš narodil, júdsky kráľ Herodes Veľký ešte žil. Ten však zomrel v apríli roku 750 AUC, čiže 4 roky pred vypočítaným dátumom Ježišovho narodenia. Keďže nevieme, ako Dionýz postupoval pri výpočte, nevieme ani, kde spravil chybu.
Vieme vypočítať rok Ježišovho narodenia?
Dá sa to určiť len približne, vychádzajúc z nepriamych informácií, biblických i mimobiblických.
Vieme, že Herodes Veľký zomrel v apríli r. 4 pnl. v Jerichu, kam chodil zimovať a liečiť sa v termálnych kúpeloch, pretože ho trápili kŕče a veľké bolesti.
Z Matúšovho evanjelia (Mt 2,1 n.) vieme, že keď prišli mudrci z východu hľadať novonarodeného kráľa, bol ešte Herodes v Jeruzaleme - čiže to muselo byť pred októbrom r. 5 pnl., kedy Herodes naposledy odišiel do Jericha.
Aký starý bol však Ježiš pri návšteve mudrcov?
Hneď po odchode mudrcov musela svätá rodina utiecť pred Herodesom do Egypta. (Mt 2,13-14)
Takže obetovanie v jeruzalemskom chráme - 40 dní po Ježišovom narodení (Lk 2,22 n.) - muselo byť ešte pred ich návštevou.
Takto sa dostávame k najneskoršiemu možnému dátumu Ježišovho narodenia:
leto r. 5 pnl.
Zo súvislostí sa dá usudzovať, že po týchto udalostiach už Herodes dlho nežil. Lenže nemohol byť Ježiš už starší, keď prišli mudrci?
Herodes podľa informácií od mudrcov usúdil, že dieťa nemá viac, než dva roky. (Mt 2,16) Takto sa dostávame k roku 7 pnl.
Získavame teda interval dvoch rokov, kedy sa Ježiš s najväčšou pravdepodobnosťou (takmer istotou) narodil. Presnejší čas už vypočítať nevieme.
A čo bájna betlehemská hviezda? Neprezradí nám viac?
Mudrcov priviedla do Júdska zvláštna hviezda. (Mt 2,2.9-10) Ak by sa nám podarilo zistiť, kedy sa ukázal takýto astronomický úkaz, vedeli by sme túto udalosť časovo upresniť.
Mohlo to byť mimoriadne, nadprirodzené znamenie. Ale Boh mohol použiť aj prirodzený úkaz, ktorý by týchto babylonských mudrcov, zaoberajúcich sa astronómiou a astrológiou, priviedol pokloniť sa Božiemu Synovi.
Mohol to byť výbuch supernovy? Najnovšie skúmania a výpočty nič také nepotvrdili.
Kométa? V stredoveku rozšírená predstava - Halleyova kométa sa stala tradičnou súčasťou obrazov, znázorňujúcich Betlehem. Lenže Halleyova kométa svietila na oblohe v čase, ktorý vôbec neprichádza do úvahy. Nepodarilo sa zistiť ani inú kométu, ktorá by mohla kandidovať na Betlehemskú hviezdu.
A čo konjunkcia planét? Pre laika úkaz takmer nepovšimnuteľný. Nie však pre ľudí, ktorí sa venujú astronómii, o astrológii ani nehovoriac...
Táto myšlienka napadla Jánovi Keplerovi, počas jeho pražského pobytu na dvore cisára Rudolfa II. V roku 1604 vypočítal, že v roku 7 pnl. prišlo ku konjukcii planét Jupiter a Saturn v súhvezdí Rýb. Stretnutie "hviezdy kráľov" s "hviezdou Izraelského národa" mohlo byť dostatočným impulzom pre mudrcov, aby sa vydali hľadať nového izraelského kráľa, ktorého narodenie bude znamenať novú epochu v dejinách.
Avšak je Keplerov výpočet spoľahlivý? Pre nepresnosť starovekých kalendárov (ako spomínam na začiatku článku) je niekedy naše výpočty problém spoľahlivo spätne vložiť medzi údaje z historických prameňov.
Tieto pochybnosti sa rozplynuli v r. 1925, kedy sa pri archeologických vykopávkach v meste Sippar na Eufrate (60 km severne od Babylonu) našli hlinené tabuľky s klinovým písmom, ktoré obsahujú "hviezdny kalendár" - záznam významnych astronomických úkazov za obdobie viacerých rokov.
Tento nález potvrdil, že naozaj v r. 7 pnl. prišlo ku konjunkcii Jupitera a Saturna v súhvezdí Rýb, a to dokonca opakovane - tri razy v jednom roku.
Ak je teda tento úkaz skutočne tou bájnou Betlehemskou hviezdou, opakovaná konjunkcia vysvetľuje informáciu, že hviezdu videli mudrci na východe (Mt 2,2) a znovu sa zjavila, keď išli z Jeruzalema do Betlehema (Mt 2,9-10).
K tomuto úkazu prichádza približne raz za 780 rokov. A ako vidíme, jeho čas sa výborne zhoduje s časom Ježišovho narodenia.
Historické údaje v Lukášovom evanjeliu
Evanjelista Lukáš bol lekár, grécky vzdelanec. Jeho evanjelium nie je len akýmsi zápisom udalostí, ale vykazuje prvky vedeckej práce podľa kritérií tých čias. Preto je zaujímavé všimnúť si historické údaje, ktoré uvádza:
Údaje v Lk 3,1-2 sa vzťahujú na verejné vystúpenie Jána Krstiteľa a preto sú pre našu tému nepoužiteľné.
Priamy súvis je však v údajoch Lk 2,1-2: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.“
Cisár Augustus vládol v rokoch 27 pnl. až 14 nl. Počas jeho vlády sa uskutočnilo viac ráz sčítanie ľudu. Avšak tie, o ktorých sa nám zachovali záznamy, sú až z neskorších rokov. Takéto úradné záznamy museli čeliť viac ráz požiarom (včítane toho, ktorý v r. 64 zničil celé mesto Rím) a iným ničivým vplyvom, a tak pre absenciu záznamu nemôžeme usudzovať, že by sa udalosť nestala.
Druhý údaj sa týka miestodržiteľa Sýrie. Publius Suplicius Quirinius zastával tento úrad dvakrát. Najprv v rokoch 8-4 pnl. a potom znovu od r. 6 nl. - z tohto druhého obdobia je známe aj sčítanie ľudu, ktoré Quirinius vykonal. Nemožno však vylúčiť, či už v svojom prvom období správy Sýrie, nevykonal súpis ľudí, ako o tom hovorí evanjelista Lukáš.
Ako vidíme, čas Ježišovho narodenia je úplne v zhode s obdobím Quiriniovho prvého pôsobenia v Sýrii.
Ďalšie súvislosti, ktoré dokazujú že čas Ježišovho narodenia nie je náhodný
Patriarcha Jakub
Praotec Izraelského národa, keď pred smrťou požehnával svojich dvanástich synov, povedal štvrtému v poradí - Júdovi tieto prorocké slová: „Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo) a ku ktorému sa pritúlia národy.“ (Gn 49,10)
Júdsky kmeň sa stal vďaka Dávidovej kráľovskej dynastii dominantný v Izraelskom národe. A Júdske kráľovstvo (s prestávkami cudzej nadvlády) pretrvávalo až po Herodesa Veľkého. Tento Idumejec, priženený do kráľovskej rodiny, sa zmocnil vlády s požehnaním mocného Ríma.
Po Herodesovej smrti Júdske kráľovstvo definitívne zaniká. Je rozčlenené na tetrarchie a stáva sa súčasťou rímskej provincie Sýria.
Takto sa mesiášske proroctvo patriarchu Jakuba doslovne splnilo v čase Ježišovho narodenia.
Danielovo proroctvo
Tento prorok niekoľko storočí vopred predpovedal čas Mesiášovej smrti. V závislosti od interpretácie tohto proroctva to mohol byť rok 55 alebo 37 pnl., alebo 25 alebo 38 nl. (bližšie sa tým budem zaoberať v súvislosti s Ježišovou smrťou). Samozrejme, pri proroctve takéhoto charakteru nemôžeme očakávať matematickú presnosť rokov predpovedaných udalostí.
V Izraelskom národe skutočne v polovici 1. storočia pnl. veľmi silnelo, pod vplyvom tohto proroctva, očakávanie Mesiáša.
Keďže vieme, že Ježiš mal asi 30 rokov, keď začal verejne účinkovať, a jeho pôsobenie trvalo približne tri roky, z uvedených možných rokov jeho predpovedanej smrti najbližšie k vypočítanému termínu jeho narodenia najlepšie pasuje ako rok smrti 25 (avšak to nie je smerodajné, či naozaj bol v tom roku ukrižovaný).
Podstatné je, že 500-ročná predpoveď veľmi presne určila čas Mesiášovho príchodu.
Knieža pokoja
V roku 29 pnl. skončili v Rímskej ríši takmer sto rokov trvajúce boje o moc. Na znak toho, že nastalo obdobie mieru, bola zatvorená brána v chráme boha Janusa na Fóre Romanum. To sa stalo po tretí raz v dejinách Ríma.
Nasledujúcou vládou cisára Augusta, ktorý vyhlásil mier za jednu z najvyšších hodnôt v novom veku, nastalo asi najdlhšie obdobie univerzálneho mieru (síce relatívneho) v dejinách. Do histórie sa zapísalo pod názvom „Pax romana“ - rímsky mier.
A práve toto obdobie mieru na „celom“ svete bolo časom, kedy prišiel na svet Mesiáš, ktorého proroci predpovedali ako Knieža pokoja. (napr. Ž 72,7; Iz 9,5; Ez 34,23 n.; 37,24-26; Zach 9,9)
Nepoznáme síce presný čas Ježišovho narodenia, i tak však môžeme s úžasom sledovať, ako Boh pripravoval dejiny ľudstva na tento okamih.
Hoci si to mnohí neuvedomovali, všetko ontologicky smerovalo k tomuto momentu spásy. A tak čas Kristovho príchodu je teologickým vrcholom dejín. (Nezávisle od počítania nášho letopočtu.)
Tak, ako predtým všetko smerovalo k tomuto okamihu, keď sa Boží Syn stal človekom, od tej chvíle celé dejiny ľudstva smerujú k jeho druhému príchodu, keď príde v sláve ako Sudca a Pán všetkého.
A teda pre nás Advent nie je len prípravou na slávenie a Vianoce nie sú len oslavou Ježišovho narodenia, ale zároveň je to aj čas prípravy a očakávania jeho druhého príchodu.
Maranatha - Príď , Pane!
