Kým bývanie v centre Myjavy bolo občas rušené kvílením bŕzd auta, ktoré to neodhadlo s rýchlosťou dolu Jablonskou do križovatky, občasným hučaním diskotéky z "Lavity" (zvlášť pravidelne každý rok na Veľký piatok) a občasným koncertom na námestí pred Mestským úradom, kedy to vyzeralo, že zvukár je nedoslýchavý (alebo že chce koncert dopriať aj Turolúčanom), poväčšine to bolo tiché a pokojné prostredie.
Život na dedine však poskytuje iné ruchy: hostinec priamo cez cestu môže byť dobrý, keď človek dostane v letnej horúčave chuť na chladenú kofolu, ale jej návštevníci, zvlášť tí večerní, nie sú vôbec málo hluční. Občas tam dobehne ktosi na starej škodovke, ktorá STK asi nepozná a hlučnosť jej motora sa určite vyrovná i monopostom F1, ale čo je to oproti 14-15 ročným chlanom, ktorí v pravidelných intervaloch preletia dedinou na motorke, ktorá ani netuší čo je to tlmič na výfuku?
A hoci je nedeľa večer, prejazd traktorov, nákladiakov a kombajnov má celodennú frekvenciu asi 5 minút...
A čo som tu ešte nepočul?
Zakikiríkanie kohúta, gáganie husí, erdžanie koňa, bučanie kravy, či chrochtanie prasiatka.
Tak je to, keď sa bývalý paštikár, po 40 ročnom mestskom živote, dostane do záhoráckej dediny. S prekvapením zistí, že dedinský život mal riadne zidealizovaný.
