Ako dieťa som veľmi nevnímal, že existuje nejaký pápež.
A nebolo to len tým detským vnímaním sveta, keď človeku je bližšia živočíšna ríša a rozprávky, než svet dospelých; ale bolo to aj absenciou skúsenosti.
Vtedy dieťa nemalo šancu uvidieť v televízii či na obrázku pápeža, ba ani biskupa. I birmovať chodili miesto biskupov preláti, lebo biskupov sme v socialistickom Československu takmer ani nemali.
Napriek tomu som Pavla VI. videl v televízii, keď som mal nejakých 4-5 rokov, hoci som ešte nechápal, kto to pápež je.
Vďaka čiernobielej televízii a anténe, ktorá síce zrnite a s množstvom "duchov", ale predsa chytila signál viedenskej televízie, mohli moji rodičia sledovať slávnostné požehnanie "Urbi et orbi" z Ríma.
Otec nám vysvetľoval, že ten ujo so špicatou čapicou, to je Svätý Otec - pápež.
Keď som už bol o niečo starší a už ma začal zaujímať aj svet veľkých, zaujalo ma z otcovho rozprávania, že pápeži kedysi nenosili tú špicatú biskupskú čiapku, ale trojitú zlatú korunu, ktorá sa volá tiara. Ale pápež Pavol VI. sa rozhodol túto korunu predať a peniaze, ktoré za ňu dostal, venoval na pomoc chudobným.
(Na obrázku vpravo sa Pavol VI. vzdáva tiary - prináša ju ako dar chudobným na oltár v bazilike sv. Petra.)
V lete 1978 som si užíval prázdniny s rodičmi a sestrou na chate pri jazere. Voda a les. Do obchodu či v nedeľu na omšu 2 km peši do osady. Jediné spojenie so svetom bolo rádio. Ale nepotrebovali sme ho, zväčša bolo vypnuté.
Pravidelne sa zapínalo len večer pri opekaní špekáčkov. Najprv štvrťhodinka českého a potom ďalšia slovenkého vysielania Vatikánskeho rozhlasu. Kým sme my otáčali na paliciach v plameni špekáčky, otec otáčal rádiom a zápasil tak s neúnavnými rušičkami, ktoré nás mali uchrániť pred "imperialistickou štvavou propagandou".
Tak to bolo i 6. augusta, keď napriek zavýjavému spevu rušičiek zaznela šokujúca informácia: "Dnes si všemohúci Boh povolal do večnosti Svätého Otca pápeža Pavla VI..."
Rodičov, ktorí už zažili Pia XII. i Jána XXIII., to až tak nezaskočilo ako mňa - chlapča, ktorému tiahlo na desať rokov, a ktoré ešte len objavovalo svet a jeho tajomstvá.
Čo teraz bude, keď nemáme pápeža?
Ako bude cirkev ďalej fungovať?
Nebude to už koniec sveta?
A tak som sa dozvedal nové informácie: Že existujú akýsi kardináli, ktorí sa zídu v Ríme, a budú voliť nového pápeža. Zamknú ich a nepustia, kým ho nezvolia. Znamenie, že ho zvolili dajú bielym dymom...
Pre dnešné deti v záplave informácii už nie je problém sa o tomto všetkom dozvedieť z médií, či z internetu.
Vtedy to bolo čarovné spoznávanie tajuplných zákutí sveta, v ktorom žijeme.
Toľko moja skúsenosť s prvým pápežom môjho života.
Neskôr som sa toho o ňom a o jeho pontifikáte podozvedal viac. Nie je cieľom tohto článku podať obsažnú analýzu pápeža, to sa dá aj v gúgli vyhľadať.
Predsa však pridám zopár perličiek:
Už od mladosti mal Giovanni Battista Montini (neskorší Pavol VI.) rád humor, ktorý bol akoby vyjadrením viery - humor, ktorý relativizuje skutočnosti tohoto pomíňajúceho sveta a rozvíja v ľuďoch vedomie absolútna.
Mons. Montini od r. 1922 pracoval na štátnom sekretariáte Vatikánu. Už predtým niekoľko rokov žil v Ríme. V jednom liste príbuzným z r. 1929 charakterizoval všeobecnú atmosféru Ríma ako prostredie "nasýtené veľkými myšlienkami a malými klebetami."
Za pontifikátu Pia XII., keď bol Mons. Montini zástupcom štátneho sekretára Vatikánu, zbadali ho raz, ako ide popri bazilike sv. Petra s akousi starou pani a nesie jej dve veľké tašky. Mysleli si, že sprevádza nejakú príbuznú, ktorá prišla na návštevu. Aké bolo však prekvapenie, keď sa dozvedeli, že tú pani Mons. Montini stretol náhodou, a keď videl, aké má problémy s batožinou, tak sa ponúkol, že jej pomôže.
V jednom spise, ešte prv než sa stal pápežom, vyjadril takýto názor na tému evanjelizácie:
"Nie je potrebné hovoriť nové veci, ale hovoriť novým spôsobom."
Postoj Pavla VI. k materiálnym cennostiam jasne vyjadril darovaním svojej tiary pre chudobných.
Raz mu prefekt pápežského domu Mons. Martin priniesol ruženec s prosbou, aby ho požehnal. Pritom podotkol: "Svätý Otče, ten ruženec je zo zlata."
"Aspoň bude na ňom to požehnanie lepšie držať," zareagoval pápež.
