Pre tých, ktorí nie sú v obraze, uvediem najprv môj pôvodný príspevok, ktorý bol reakciou na B.B. v súvislosti s "dúhovým pochodom":
B., problém dnešnej témy č.1 nie je v homofóbii, či v otázke práv homosexuálov.
Problém je v zneužití tejto témy.
Nevylučujem, že sú články, ako aj názory všeobecne, ktoré vykazujú znaky nenávisti, či fóbie.
Avšak ak niekto vyjadrí nesúhlas s dnešnou akciou, je označovaný za šíriteľa nenávisti, je to zlým znamením pre našu demokraciu. (Pozn.: príspevok bol písaný ešte pred akciou, preto nemá nič spoločné s násilnosťami, ktoré sa tam udiali.)
Aj tu v blogerskom prostredí sa vyskytujú ľudia, ktorí sa nad obsahom článku nezamyslia, ale ak obsahuje nesúhlas s "pochodom", hneď nahlasujú porušenie kódexu. Asi si tak riešia vlastné komplexy.
Neviem posúdiť, či na to admini reagujú - či autor bol mimo výberu už prv, alebo na základe tohto upozornenia.
Druhou otázkou je "pochod" ako taký. Je prezentáciou "práv" homosexuálov. V súčasnej terminológii sa celkovo zabúda na pojmy povinnosť a zodpovednosť. Zdôrazňujú sa len práva, pričom skutočné práva ustupujú do úzadia pred pseudoprávami.
Príklad: právo homosexuálov na adopciu. Je azda dieťa tovar, na ktorý má ktosi právo? Nemá byť otázka adopcie postavená výsostne na práve dieťaťa na dobrú starostlivosť a výchovu?
Môže si azda niekto nárokovať adopciu dieťaťa argumentom, že ak mu ho nedajú, je to diskriminácia homosexuálov?
A takto by sme mohli prebrať aj ostatné práva, ktoré nie sú právami, ale výsadami - a tak diskriminujú a ponižujú iných.
Blogerka V.B. zareagovala:
Ponúkam k Vašim vyjadrenia môj názor:
1. "Problém dnešnej témy č.1 nie je v homofóbii, či v otázke práv homosexuálov. Problém je v zneužití tejto témy"... Súhlas
2. Nevylučujem, že sú články, ako aj názory všeobecne, ktoré vykazujú znaky nenávisti, či fóbie....Súhlas
3. "Druhou otázkou je "pochod" ako taký. Je prezentáciou "práv" homosexuálov. V súčasnej terminológii sa celkovo zabúda na pojmy povinnosť a zodpovednosť." ...Táto časť u mňa vyvoláva otázku: Ako sa dá preukázať povinosť a zodpovednosť ak nie je možnosť realizovať právo? Domnievam sa, že právo kohokoľvek z nás na čokoľvek je definované konkrétnymi limitami, teda povinosťami a zodpovednosťami.
4. "Zdôrazňujú sa len práva, pričom skutočné práva ustupujú do úzadia pred pseudoprávami." ...Ak hovoríme o práve vychovávať a starať sa o dieťa, to nie je pseudoprávo, to je podľa mňa, naplnenie reálnej potreby/túžby človeka
5."Príklad: právo homosexuálov na adopciu. Je azda dieťa tovar, na ktorý má ktosi právo? Nemá byť otázka adopcie postavená výsostne na práve dieťaťa na dobrú starostlivosť a výchovu?".... Dieťa určite nie je tovar a napriek tomu existuje zákon o adopcii, ktorý vymedzuje podmienky, práva, povinnosti a zodpovednosti, ktoré sú v záujme dieťaťa.
Odpovedám teda blogerke V.B., ale samozrejme nie len jej:
V bode 3. ste položili otázku: "Ako sa dá preukázať povinosť a zodpovednosť ak nie je možnosť realizovať právo?"
Podľa mňa nemožno hovoriť, či povinnosť vyplýva z práva, alebo naopak. To musí ísť jedno s druhým. A samozrejme aj zodpovednosť.
Toto je v dnešnej dobe omnoho širší problém. Zdôrazňovanie práv, ignorancia povinností a absencia zodpovednosti sa prejavuje takmer v každej oblasti života súčasného človeka.
Technika v mnohom zbavila ľudí zmyslu pre zodpovednosť. Tak napríklad technika antikoncepcie zbavila mladých strachu z otehotnenia, čo spôsobilo omnoho ľahkovážnejší prístup k sexuálnym dobrodružstvám.
Sexualita sa stala predmetom ukojenia túžby, a jej súvis so sebadarujúcou sa láskou voči milovanej osobe, ako aj so zodpovedným rodičovstvom ustúpil do úzadia, ba niekedy sa zdá, že sa úplne stratil...
Nebudem sa o tejto téme ďalej rozpisovať, lebo by to bolo na dlho. Inteligentný človek i z tohto náznaku pochopí, čo myslím.
To na čo reagujete v bode 4., súvisí s bodom 5.
Právo vychovávať dieťa vyplýva z prirodzenosti ľudskej podstaty. Je to dané, že rodičia ako darcovia života, nesú zodpovednosť za výchovu dieťaťa.
Kam však v tomto smere siahajú ich práva, je veľmi ťažko definovateľná téma: Na jednej strane sú situácie, keď rodičia zlyhávajú vo výchove - a je nutné im dieťa pre jeho dobro odobrať. Na druhej strane sme zažili totalitné režimy, ktoré rodičom deti odoberali, lebo ich nevychovávali v súlade s ideológiou režimu.
Odhliadnuc od týchto ťažko definovateľných hraníc práv rodičov na výchovu dieťaťa, nemožno ho zredukovať na "naplnenie reálnej potreby/túžby človeka".
Ak by to malo byť takto, tak by sme v mene "práva na výchovu detí a naplnenie reálnej potreby/túžby človeka" boli povinní zabezpečiť bezdetným manželstvám deti na naplnenie tejto potreby. A pritom koľkí dlhé roky čakajú na adpociu dieťaťa!
Ak by to bolo ich výsostné právo - vychovávať dieťa, ako im ho naplníme? Odoberieme deti z mnohodetných rodín?
Ale toto nie je oblasť práv - mať dieťa. Aspoň nie povýšené nad právo dieťaťa na dobrú starotlivosť a výchovu. Dokonca ani nie v rovnosti s týmto právom.
V bode 5. správne dodávate: "ktoré sú v záujme dieťaťa". Lenže právo, za ktoré dnes niektorí bojujú (a nielen tí, ktorých sa to týka), nehovorí nič o záujme dieťaťa.
Opakujem, dieťa nie je tovar na ktorý má niekto právo!
Mnoho bezdetných manželstiev márne čaká na možnosť adopcie...
Koľké obštrukcie sa robia v snahe poskytnúť deťom náhradnú rodinnú starostlivosť - ako tu na blogu o tom píšu viaceré blogerky...
Samozrejme spoločnosť musí dohliadať na to, aby deti neboli zverené do nevhodného prostredia.
Kedysi nebolo mysliteľné, aby dieťa adoptovala slobodná či rozvedená žena. Dieťa malo ísť do úplnej rodiny. Dnes už sú prípady adopcie slobodnými ženami.
Je teda možné diskutovať, či homosexuálne partnerstvo dá priestor na zdravý vývoj dieťaťa. (Osobne si myslím, že nie - a viem to jasne odôvodniť. Ale nevylučujem, že niekto môže mať aj opačný názor.)
Požiadavka na práva homoseuálov však môže viesť k právnej absurdite:
Ak bude v spoločnosti zákonom ukotvené "právo homosexuálov na adopciu detí", a pri výbere adoptívnych rodičov bude uprednostnený manželský pár, tak homosexuálny pár, ktorý dieťa nedostane, bude sa môcť domáhať dieťaťa súdnou cestou, lebo boli porušené jeho zákonné práva...
A obávam sa, že pri súčasnej fóbii z homofóbie, môžu začať na sociálnych úradoch aj z "vlastnej iniciatívy" uprednostňovať homosexuálov, len aby ich niekto neobvinil z ich diskriminácie.
O tejto téme by sa dalo určite ešte veľa napísať. Obmedzil som sa však len na odpovede na témy z danej diskusie.
Nie každé právo je právom
V blogerskej diskusii som sa vyjadril k problému, ako sa presadzujú práva homosexuálov.Zareagovala blogerka V.B., ktorá nastolila toľko otázok, že v diskusii nie je dostatok priestoru. Preto odpovedám touto formou.