V predošlom článku som uviedol, ako postupne narastala (fyzická) váha mojej osoby. Je jasné, že obezita prináša aj rôzne zdravotné komplikácie.
Asi každá lekárka, ktorej som sa dostal do rúk, sa hneď zaujímala o môj cukor a cholesterol. Na podiv, výsledky som mal vždy dobré. Keď som sa presťahoval na Záhorie do Bor. Sv. Jura, tiež som sa išiel prihlásiť k obvodnej lekárke. Okamžite mi brala krv na vyšetrenie. Výsledky aj ju prekvapili: vraj mám najlepší cholesterol z celej dediny...
Dobré výsledky ma však neuspokojili. Jeden známy mi odporučil absolvovať endokrinologické vyšetrenie. Tak som navštívil odbornú ambulanciu. Pani doktorka mi urobila všetky možné (možno aj nemožné) vyšetrenia - aj také, čo sa bežne nerobia (sestrička musela dosť pátrať, kam poslať moju krv na niektoré vyšetrenia, ktoré si pani doktorka zmyslela).
Výsledok: všetko O.K., len zvýšená hladina inzulínu.
"To je dobré, ja som sa bál cukrovky. Ale keď mám viac inzulínu, tak je to v poriadku, veď cukrovkári si ho musia pichať..." potešil som sa.
Pani doktorka moje nadšenie schladila: "Práve naopak, zvýšený inzulín je stav, ktorý sa môže preklopiť do cukrovky."
"A čo sa s tým inzulínom dá robiť?" pýtal som sa.
Zaznela lakonická odpoveď: "Schudnúť!"
Zásoby tuku na mojom tele pomaly, ale isto pribúdali. Sníval som, že mi v bruchu objavia nejaký tukový nádor, ktorý mi vyrežú a všetko bude super. Ale sen zostal snom a telesná hmotnosť realitou...
Keď som bol v kožnej ambulancii, dať si odstrániť nejaké bradavice z tela a sledoval som šikovnú pani doktorku, ako akýmsi elektrickým prístrojom odpaľuje jednu bradavicu za druhou, spýtal som sa:
"A túto veľkú bradavicu vpredu by ste mi nemohli odpáliť?"
Najprv nepochopila, taká bola sústredená na prácu.
Keď som jej vysvetlil, čo tým myslím, mala čo robiť, aby zachovala profesionálne dekórum.
Množstvo tuku na mojom tele už prekážalo v riadnom pohybe. Nielenže chodidlá i kolená boleli, už i jazda na bicykli začínala byť problematická...
Keby sa tak dala časť tuku, odstrániť, ľahšie by sa mi potom chodilo bicyklovať!
Keď sa hovorí o odstraňovaní tuku, často sa spomína liposukcia - odsávanie tuku. Zmienil som sa viacerým lekárom, že uvažujem, či by mi toto nepomohlo. Každý radikálne túto myšlienku zamietol.
Liposukcia totiž nie je vhodná na celkovú redukciu tuku v organizme v dôsledku obezity. Je to skôr kozmetická záležitosť, ktorá odstráni tuk z problematických partií.
Je síce fakt, že na miestach, kde sa liposukcia vykoná, sa už tuk neukladá, ten sa však bude ukladať naďalej v iných oblastiach tela.
Okrem toho je liposukcia vhodnejšia pre ženy, pretože sa im vraj viac tuk ukladá podkožne, kým mužom sa viac ukladá medzi orgánmi brušnej dutiny.
A tak som bol tam, kde predtým...
V ďalšom rozhodovaní mi bola nápomocná moja mamina, ktorá sama trpí nadváhou, a tiež už všeličo viac či menej úspešne vyskúšala.
Raz som jej spomenul, že v televíznych správach bola informácia o unikátnej operácii v Trnave, keď pacientovi, trpiacemu morbídnou obezitou odobrali časť tenkého čreva, čo mu nielen pomohlo chudnúť, ale je to aj účinný spôsob liečenia cukrovky (čo aj mne môže hroziť - ako mi naznačila vyššie spomenutá endokrinologička).
Mama nelenila a pána primára navštívila. Dozvedela sa však, že pre jej vek by ju už neoperovali, pre ňu už môže byť len žalúdočný balónik. Zmienila sa však aj o mne - tu by operačný zákrok bol možný. Treba si ho však uhradiť.
Medzitým som dostal typ na lekára v istom vzdialenejšom meste, kde poisťovňa túto operáciu hradí. Nebudem spomínať názvy ani mená, keďže nechcem kvôli svojej subjektívnej skúsenosti nikomu škodiť.
V mailovej komunikácii pán doktor potvrdil, že môžem u nich operáciu absolvovať, i že je hradená poisťovňou. Mám k nemu prísť na konzultáciu. Napísal telefónne číslo na sestričku, aby som sa objednal na presný termín.
Stalo sa:
V stanovený deň som vyrážal autom z domu o 4.00 ráno, aby som bol v určený čas v nemocnici.
Zavolali ma do ambulancie. Pán doktor bol asi po nočnej, to vysvetľuje aj to, čo nasleduje. Len čo ma zbadal vo dverách, spustil na sestričku: "Povedal som vám, že obezity nemáte objednávať ku mne, ale k doktorovi XY..."
Ale veď mne do mailu jasne napísal, že sa môžem objednať priamo k nemu, a tak som to aj telefonicky vybavoval.
Potom pán doktor vyčistil žalúdok mne, že nemám odporúčanie od obvodnej lekárky. Ale ani on, ani sestrička sa nezmienili, že to je treba.
Nasledovalo zopár všeobecných otázok o mojom zdravotnom stave, odvážili ma a sestrička mi podala do ruky papier so zoznamom odborných vyšetrení, ktoré mám najprv absolvovať a potom sa prihlásiť.
Celé to netrvalo ani 5 minút. A kvôli tomuto, čo sa dalo aj mailom vybaviť, som musel cestovať hodiny cez pol Slovenska!
Netvrdím, že je to štandardný prístup, skôr si myslím, že pán doktor bol naozaj po náročnej nočnej službe unavený. Ale, žiaľ, mňa to odradilo.
(Keďže poznám bližšie viacero lekárov, už dávnejšie som sa čudoval tomu divnému systému, keď lekár musí ťahať v kuse 36 hodín v nemocnici: riadny pracovný čas v ambulancii, potom nočná služba na oddelení, a z nej hneď znovu ráno do ambulancie... - podľa mňa pakáreň!)
Moje odhodlanie radikálne zatočiť s obezitou bolo na nejaký čas utlmené. Zvažoval som, či sa nepovzniesť nad zažitou skúsenosťou, a predsa len ísť do tej nemocnice (po absolvovaní zoznamu vyšetrení), alebo radšej skúsiť Trnavu.
Napokon som sa odhodlal pre tú druhú alternatívu. Síce ma to bude dosť stáť, ale je to predsa len bližšie, a navyše tam sa dajú všetky potrebné vyšetrenia absolvovať v rámci nemocnice za jeden deň.
Po telefonickom dohovore som išiel na osobnú konzultáciu. Pán primár mi trpezlivo povysvetľoval, v čom táto operácia spočíva, i aké sú jej účinky. Jedná sa o odrezanie časti žalúdka v jeho veľkom oblúku, pričom sa zo žalúdka vytvorí trubica s malým objemom. Okrem zmenšenia objemu žalúdka má operácia význam i v tom, že práve v odstránenej časti žalúdka sa vytvára hormón, spôsobujúci hlad. Takže pacient po operácii netrpí hladom. A ďalší význam operácie je i v jej liečebnom účinku na cukrovku, či v prevencii voči nej.
Ešte mi aj vysvetlil, že žalúdok sa nezošíva klasicky niťou, ale titánovými svorkami. Práve cena týchto svoriek je hlavnou položkou v sume, ktorú je potrebné za operáciu zaplatiť.
Vyzeralo to dobre - stačí dohodnúť si termín, kedy prídem na všetky potrebné vyšetrenia a potom už len operácia. Lenže...
Bol jún a ja som mal v pláne ísť koncom júna na týždňové duchovné cvičenia do Talianska, čiže operácia prichádzala do úvahy až potom. Lenže v júli zase mal ísť pán primár na dovolenku a potom v auguste sa v nemocnici z technických príčin operovať nebude.
"Tak to necháme až na september..." povedal som sklamane.
"V žiadnom prípade! Kedy sa vraciate z Talianska?" zareagoval primár.
"V nedeľu 29. júna."
"Tak to ešte na začiatku júla, kým odídem, musíme stihnúť," uzavrel problém primár.
Predoperačné vyšetrenia: bolo ich dosť, ale menej, než na zozname z tej prvej nemocnice.
Keď som prišiel na vyšetrenia, nemusel som blúdiť a pátrať, kde je aká ambulancia, či kam ísť na röntgen. Na chirurgii praxovali študentky - budúce sestričky, ktoré pacientov doprevádzali na vyšetrenia. Bolo ich viacej. Niektoré celkom šikovné, jedna sa vedela aj veľmi pekne usmievať (pre uboleného pacienta to bude omnoho lepší liek než tabletky), s niektorými sa dalo aj pokecať pri čakaní pred ambulanciou, niektoré trošku aj chaosili, či odbiehali, ak čakanie pred ambulanciou trvalo dlho; jedna však bola len ako do počtu - všetko nechala na spolužiačku a ona mala nos i ukazovák stále zapichnutý do smartfónu...
Prvé vyšetrenie bolo veľmi nepríjemné - gastroendoskopia. To vám cez ústa strčia takú hadicu s kamerou až do žalúdka. Pri vyšetrení ležíte na ľavom boku a rukou máte podloženú hlavu. Po vyšetrení som mal tvár i ruku úplne mokrú - od zmesi potu a slín.
Nasledovalo RTG pľúc, interné vyšetrenie, EKG, spirometria, anesteziologické vyšetrenie, a napokon - keď už je človek po hodinách vyšetrení a čakaní pred ambulanciami úplne zmagorený, unavený a hladný - zostáva ešte psychiatrické vyšetrenie. Napodiv, obstál som i tam (trošku som sa aj bál, či si ma tam rovno nenechajú :-)
A tak som po úspešnom absolvovaní všetkého mohol nastúpiť vo štvrtok 3. júla do nemocnice na operáciu. Ako som to celé prežíval a čo nasleduje po operácii, bude možno niekoho zaujímať, azda ak sa odhodláva riešiť problém ako ja. Ale o tom až v samostatnom článku...
Čo som si k danej téme naštudoval:
Bariatria - chirurgický odbor, ktorý sa zaoberá chirurgickou liečbou obezity. Operácie sa robia laparoskopicky. Okrem redukcie hmotnosti majú bariatrické operácie výrazné účinky aj v liečení cukrovky 2. typu.
Spôsoby liečenia obezity:
Intragastrický balón - nejedná sa o chirurgické, ale endoskopické liečenie obezity. Je dočasné, na niekoľko mesiacov. Silikónový balónik sa endoskopicky cez ústa vovedie do žalúdka (rovnako sa aj vyberá), kde sa naplní tekutinou. Pacient má pocit plného žalúdka i pri menšom množstve potravy. Výhodou je, že táto liečba je menej invazívna, než bariatrická. Nevýhodou je ťažšia udržateľnosť redukcie váhy po vybratí balónika. Používa sa u pacientov, ktorí nemôžu podstúpiť operáciu, alebo nie je u nich indikovaná potreba bariatrickej liečby.
Bandáž žalúdka - asi najjednoduchšia bariatrická metóda, pri ktorej sa zo žalúdka nič neodstraňuje, ani sa neotvára tráviaci trakt. Bandážou sa priškrtí horná časť žalúdka, takže už po niekoľkých sústach má pacient pocit plného žalúdka.Prv sa na bandáž používala textília, v súčasnosti ju nahradil silikónový krúžok, ktorý má z vnútornej strany balónik. Ten je hadičkou spojený s komôrkou, umiestnenou pod kožou. Špeciálnou ihlou sa vpichom cez kožu do komôrky dá balón bandáže nafukovať, čo umožňuje podľa potreby regulovať mieru priškrtenia žalúdka.
Resekcia žalúdka - sleeve gastrectomia (alebo tubulizácia žalúdka) - je to reštriktívna metóda, pri ktorej sa pozdĺžne odstráni asi 3/4 žalúdka. Zo zostávajúcej časti žalúdka sa vytvorí trubica. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o asi 30 cm dlhý rez, je v porovnaní s bandážou väčšie riziko komplikácií tak počas operácie, ako i po nej. Výhodou je, že sa do brušnej dutiny nezavádzajú žiadne cudzie predmety.Operáciou sa nielen zníži kapacita žalúdka, ale aj pocit hladu, pretože odstránená časť žalúdka obsahuje bunky produkujúce tzv. hormón hladu - ghrelin.
Plikácia žalúdka - je to nová bariatrická metóda, pri ktorej sa stena žalúdka bez rezania vnára do priestoru žalúdka a pozdĺžne sa zošíva nevstrebateľnými stehmi. Toto vnorenie môže byť podľa potreby viacnásobné. Vnorená časť žalúdka ho tak vypĺňa a zmenšuje priestor pre potravu.Riziko komplikácií v porovnaní s inými bariatrickými metódami je nízke, pretože sa do brušnej dutiny nevkladajú cudzie telesá, ani sa neotvára tráviaci trakt. Pacient môže v prvých dňoch trpieť napínaním a zvracaním. Účinky tejto metódy sú porovnateľné s resekciou žalúdka.
Bypass žalúdka - je metóda, kombinujúca reštrikciu žalúdka s malabsorbciou. Táto metóda je najviac používaná v USA. Existujú dva spôsoby bypassu žalúdka:
Roux Y gastrický bypass - je rozšírenejší a zložitejší spôsob, pri ktorom sa vrchná časť žalúdka oddelí a napojí sa na tenké črevo, ktoré sa presekne asi 50 cm pod dvanástnikom. Väčšia časť žalúdku aj s časťou tenkého čreva tak zostane odstavená. Táto časť tenkého čreva sa asi o 150 cm nižšie napojí na bok tenkého čreva v tvare písmena Y a slúži na privádzanie tráviacich štiav.
Omega gastrický bypass - je jednoduchší spôsob, pri ktorom sa oddelí dlhšia časť žalúdka, než pri Roux Y. Potrava prechádza časťou žalúdka, vytvorenej z malého zakrivenia žalúdka, ktorá je v dolnej časti napojená na bočnú stenu tenkého čreva, ktoré vytvára tvar písmena Ω. Väčšia časť žalúdka, dvanástnik a asi 200 cm tenkého čreva je odstavená a slúži len na prívod tráviacich štiav. Nevýhodou je, že žlč a pankreatické šťavy tečú cez žalúdok.
Malabsorbcia - najstarší spôsob bariatrickej operácie, ktorej cieľom je znížiť plochu vstrebávania živín buď resekciou (odstránením časti) tenkého čreva, alebo črevným bypassom (obídením tenkého čreva). Táto liečba však prináša so sebou množstvo komplikácií. Preto sa už nezvykne použivať a namiesto nej sa aplikuje žalúdočný bypass, ktorý kombinuje čiastočnú malabsorbciu so zmenšením žalúdka.
