Okrem prvého dôvodu (nemožnosť voliť v zahraničí - tam môžu svojimi článkami podporiť diskusiu o zmene volebného zákona) sú všetko dôvody subjektívne.
Chcú azda ostatných presvedčiť, nech ani oni nejdú voliť?
Nezmysel. Ak je niekto rozhodnutý ísť voliť, tak ľahko ho od toho subjektívne pocity iného neodradia.
Chcú tým azda niečo zmeniť na vývoji spoločnosti, v ktorej žijeme?
Nevolením nič nezmenia. Jeden z kandidátov sa stane prezidentom, i keby sa volieb zúčastnil čo len jediný volič.
Tak prečo vlastne píšu?
Azda je to prejav vlastnej frustrácie?
Snaha ospravedlniť si svedomie, ktoré mu hovorí, že by mal ísť predsa len voliť, ale niečo iné ho od toho odrádza?
Alebo je to skrytá prosba: Povzbuďte ma, aby som predsa išiel?
Neviem. Možno zo všetkého trošku.
Ale asi by sme články týchto blogerov nemali odignorovať s tým, že nemajú pre nás, či pre spoločnosť žiadnu pridanú hodnotu.
Ak sa odhodláme vstúpiť do diskusie pod takýmto článkom, skúsme nekritizovať, neodsudzovať, neurážať. Práve naopak - skúsme tomu človeku dodať trochu svetla, povzbudiť ho, vniesť do jeho srdca nádej, že i jeho pričinením môže byť svet, v ktorom žijeme o trošku lepší.[/content>
Bloger - nevolič, čo ťa trápi?
V týchto dňoch sú blogy zahltené článkami, ktoré podporujú niektorého z prezidentských kandidátov, prípadne vyjadrujú odmietnutie niektorého z nich.Dôvod je jasný: vyjadrenie podpory kandidátovi, povbudenie váhavých voličov, alebo prípadne snaha otvoriť oči zaslepeným.Ale objavujú sa aj články, v ktorých blogeri píšu, že voliť nepôjdu.Dôvody môžu byť rôzne: Sú v zahraničí, nemajú si z koho vybrať, ani jednému kandidátovi neveria, sú zo všetkého znechutení... Dôvod je zrozumiteľný.Otázka však znie: prečo o tom potrebujú písať?