AKCIOVKY - AKCIA NA ZÁCHRANU?
Minister zdravotníctva v minulých mesiacoch na výzvy lekárov, aby sa riešili problémy v zdravotníctve odpovedal, že tie sa vyriešia transformáciou nemocníc na akciovky.
Lekárom sa to nepozdávalo, tak riešili situáciu podaním výpovedí.
Pán minister riešil problémy zdravotníctva výzvami lekárom, aby stiahli výpovede, vyhláseniami, že aj keď odídu, nič sa nestane a napokon vyhrážkami.
Neposlušní lekári proti sebe spojili kresťanského ministra, liberálnu premierku a komunistického prezidenta, a tí vyhlásili čosi, ako vojnu štátu proti vnútornému nepriateľovi, t.j. lekárom. Z lekárov sa stali zločinci, ktorým možno uprieť garantované ľudské práva, a na ktorých treba uplatniť trest nútených prác (za 70 % mzdu).
Keďže reakcia strachu bola zo strany lekárov nedostatočná, resp. boli trdohlaví, rozhodli sa napokon naši najvyšší použiť starorímske "rozdeľuj a panuj".
(To veľmi úspešne praktizovali aj komunisti pri upevňovaní svojej moci.)
A tak sa im podarilo rozdeliť lekárov
- na verných svojim odborovým predákom,
- na tých, čo zo strachu výpoveď stiahli,
- a tých, ktorí skočili na ponúknutú kosť - 300 €.
Odhliadnuc od toho, že nie je vyriešené, kde sa majú peniaze na zvýšenie platov nájsť (nemocnice ich nemajú, zdravotné poisťovne sa ich nehrnú vyplatiť a štát nemá ani vlastný rozpočet), je tu ešte jeden zádrhel:
Včera som vo vysielaní rozhlasu počul vyjadrenie vedenia ktorejsi nemocnice (tuším skalickej), že lekárov v tejto nemocnici sa sľúbené zvýšenie platov netýka, lebo táto nemocnica je akciovou spoločnosťou, a tej sa prísľub ministra netýka, tá sa riadi rozhodnutiami svojej správnej rady.
Pýtam sa teda, ako to pán minister myslel, keď tvrdil, že transformácia nemocníc na akciovky je riešením problémov v zdravotníctve, keď súčasná prax ukazuje, že práve tieto nemocnice ignorujú jeho rozhodnutia, ktoré majú riešiť problémy v zdravotníctve?
ČO JE PROBLÉMOM NÁŠHO ZDRAVOTNÍCTVA?
V dnešných správach som počul predsedu KDH, ktorý si svojho ministra stále zastáva, ako sa po rokovaniach sklamane vyjadril: "Rokovanie bolo viac o peniazoch, ako o pacientoch."
A tak sa pokúšam rozmýšľať (ak sa to ešte v tomto zmätku dá): rokuje sa predsa o problémoch, aby sa našlo ich riešenie.
Mne sa zdá, že hlavným problémom nášho zdravotníctva je nedostatok peňazí v ňom. A preto rokovania by mali viesť k riešeniu tohto problému. Alebo sa mýlim?
Pýtam sa teda, čo je problémom v našom zdravotníctve - že nemá peniaze, alebo že má pacientov?
KTO KONÁ NEMORÁLNE?
Čím ďalej sa ozýva viac hlasov, že protestujúci lekári používajú pacientov ako rukojemníkov. To je pravda.
Pravda je však aj to, že lekári dávno pred podaním výpovedí žiadali riešenie problémov. Keď boli vládnou garnitúrou ignorovaní (tá mala dosť iných problémov sama so sebou), pohrozili výpoveďami.
Keď sa ani tak nič nedialo, výpovede podali. Vláda sa ešte stále tvárila, že sa nič nedeje...
Dnešná vypätá situácia otáča verejnú mienku proti lekárom. A to najmä preto, že vláde sa podarilo celú diskusiu stočiť na tému platov lekárov (a lekárski odborári na túto hru skočili).
A tak rozmýšľam, kto koná nemorálne? Lekári? Ich odborári? Vláda? Novinári?
Aby sme však mohli povedať, kto koná nemorálne, musíme si zodpovedať, čo je morálka?
Naša spoločnosť sa topí v množstve problémov - padajúce euro, padajúca vláda, odpočúvanie, výpovede a platy lekárov... , že tie staršie problémy a diskusné témy už aj vyfúklo z našej mysle.
Už sme aj zabudli na spor našej súčasnej premiérky a už nebohého biskupa Baláža. Ten vyjadril nesúhlas s tvrdením pani Radičovej, že morálka je vecou spoločenskej dohody.
Ja, na rozdiel od biskupa, skúsim demokraticky akceptovať jej definíciu, a cez ňu sa pozrieť na daný problém:
- Keď lekári poukázali na neriešené a zle riešené problémy, a žiadali nápravu, verejná mienka bola na ich strane. Čiže lekári konali morálne.
- Keď vláda miesto riešenia problémov riešila lekárov, nebolo to spoločenskou dohodou, azda len dohodou vládnucej garnitúry. Čiže vládni predstavitelia konali nemorálne.
- Keď novinári začali obyvateľstvu vykresľovať situáciu, vyvolali vlnu strachu a následne zmenu verejnej mienky. Keďže novinári majú schopnosť ovplyvňovať verejnú mienku - a tým predurčiť aká má byť spoločenská dohoda, novinári vždy konajú morálne, aj keby hovorili nepravdu, dôležité je, aby im verejnosť uverila.
- Keď lekári zotrvávajú na svojom postoji, hoci v súlade so zákonom, aj po otočení verejnej mienky, konajú nemorálne.
- Keď vláda tvrdo zasiahla do ľudských práv lekárov z dôvodu krízovej situácie (hoci ju spôsobila ona sama neriešením problémov), aj keď je to na hrane ústavnosti (a možno aj za jej hranicou), je to v duchu spoločenskej dohody, čiže koná morálne.
Akési sa mi to zdá zamotané. Dobrí sa stali zlými a zlí dobrými...
Pýtam sa teda, kto koná morálne a kto nemorálne?
Alebo že by tá definícia pani premiérky, podľa ktorej aj ona riadi svoje konanie, bola chybná?
