V zasadacej miestnosti parlamentu prebiehala diskusia o voľbe šéfa Ústavu pamäti národa.
Keďže oboch kandidátov osobne poznám, zaujímalo ma, čo o nich budú poslanci hovoriť. Prekvapilo ma, že do diskusie sa zapájali len opoziční poslanci.
Vládnuca strana k tejto téme nemá čo povedať? Ani by som sa nečudoval, že k pamäti národa majú problém sa vyjadriť, keď ich súdruh predseda si nepamätá ani na 17. november 1989...
Avšak napokon som zistil, že problém ich mlčania je v čomsi inom - v prázdnych stoličkách.
Podpredsedníčka parlamentu, ktorá schôdzu viedla, zrazu oznámila, že prerušuje diskusiu, pretože na daný čas je naplánované hlasovanie o niečom inom...
Vyhlásila dvojminútovú prestávku = strih televízneho záznamu.
Prázdne stoličky medzitým zaplnili ovce a barany zo stáda Smer.
Vedenia schôdze sa ujal sám súdruh predseda Národnej rady. Vedľa neho sedela akási blondína. Nebola to však sekretárka, ktorá by mu chystala kávu.
Najprv som mal dojem, že to bude asi tlmočníčka do posunkovej reči, lebo každú chvíľu mávala rukami.
Potom som však odhalil skutočný význam jej posunkov:
Keď zdvihla ruku palcom hore - poslanci Smeru hlasovali "za".
Keď zdvihla ruku palcom dole - poslanci Smeru hlasovali "proti".
Keď mávala rukami vodorovne - poslanci Smeru sa "zdržali".
Netlmočila teda pre slabo počujúcich, ale pre slaboduchých?
Zmätok v tom, za čo hlasujú, nemali len poslanci, ale dokonca sám súdruh predseda. Lebo hneď prvé hlasovanie dal zopakovať, lebo bolo chybné, a pred ďalším hlasovaním požiadal predkladateľku, aby zopakovala, za čo to idú vlastne hlasovať. (Lebo vedľa neho sediaca "tlmočníčka" chvíľku nedávala pozor.)
Spomenul som si, s akou hrdosťou nám kedysi učiteľka hovorila o tom, že Ľudovít Štúr bol poslancom Uhorského snemu. Vtedy poslanci boli elita spoločnosti. A dnes???
Je to pochopiteľné. Ani s. R. Fico nepočítal s tým, že bude musieť obsadiť toľko miest v parlamente. A keď tých najschopnejších (napr. s. profesora Čaploviča) povolal do vlády, musel parlament zaplniť tým, čo mu zostalo...
Napokon sa odhlasovalo všetko, čo bolo treba, a mohlo sa pokračovať v diskusii o kandidátoch na šéfa ÚPN. Štatistov zo Smeru to evidentne nezaujímalo. Neodišli síce, ale postávali v sále v hlúčkoch a debatovali.
Toľko televízny záznam zo včerajšieho zasadania NR SR.
Šéfa Ústavu pamäti národa nezvolili...
A načo?
Veď národ nepotrebuje pamäť.
Dobrá pamäť je predsa spojená s rozumovou činnosťou.
A netreba, aby ľudia rozmýšľali.
Stačí, aby konali, ako sa im nadiktuje.
Keby bol s. R. Fico zaplnil stoličky Smeru v parlamente primátmi z neďalekej ZOO, výsledný efekt na činnosť parlamentu by bol rovnaký, len by na poslaneckých platoch, kanceláriách a asistentoch ušetril, a nemali by sme dnes taký deficit v štátnom rozpočte.
