Odkaz na video mi prišiel mailom, evidentne ho niekto šíri medzi aktívnymi veriacimi.
Ani som si ho nepozrel celé, stačilo pár minút plných ohovárania a lží, popretkávané účelovo vystrihnutými vetami, či len slovami z rozhovorov, ktoré Korčok poskytol televíziám alebo na internete.
Autorom videa je na svojom osobnom portáli Braňo Ondruš. Ozaj? Čo robí tento človek? Akosi o ňom v médiách veľmi nepočuť... Kedysi bol (povedané slovami premiéra Fica) protislovenskou prostitútkou (čiže novinárom). Potom sa stal Ficovým poskokom... Čo robí teraz?
Bez veľkej námahy a pátrania som sa z internetu dozvedel, že je štátnym tajomníkom Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR za stranu Hlas.
Takže pravdivá odpoveď na nadpis z jeho videa je, že nemôže voliť Korčoka, lebo musí voliť svojho straníckeho šéfa. Všetko ostatné, čo povedal je len blábol a demagógia.
A čo pán štátny tajomník robí na tom ministerstve? Ujo gúgl mi nenašiel, že by sa nejako veľmi angažoval za rozvoj pracovných príležitostí na Slovensku, alebo že by rozbehol funkčnú sociálnu pomoc pre ľudí, ktorí sú na ňu odkázaní, a sa im jej nedostáva, alebo že by prišiel s projektami na podporu a pomoc rodinám. Dokonca ani sama stránka ministerstva pri mene Branislav Ondruš neuvádza nič viac, len funkciu a čo robil v minulosti. Ani slovíčko o tom, čo za 5 mesiacov v tejto funkcii urobil, či aká je jeho agenda v rámci tohto rezortu.
Proste, dostal len teplé miestečko s platom vysokého štátneho úradníka, a za tento plat vykonáva stranícku agendu politrúka pre prezidentského kandidáta Pellegriniho. Zaujímavé, že politická strana nesmie na podporu svojho prezidentského kandidáta použiť peniaze, ktoré dostáva od štátu.
Ale plat od štátu pre funkcionára, ktorí nerobí svoju prácu pre štát, ale robí predvolebnú kampaň pre svojho straníckeho šéfa, to je v poriadku?
Už len toto je jasné znamenie, že voliť Petra Pellegrinyho znamená podporiť korupčné plundrovanie Slovenska vládnucou bandou, ktorá v minulosti mala nielen mafiánske praktiky, ale ako sa ukázalo (a už aj zabudlo), bola aj reálne úzko napojená na skutočnú taliansku mafiu.
A tak tieto voľby, tak ako aj mnohé predošlé, vďaka dosť zle vytvorenému volebnému systému, núti mnohých ľudí voliť nie toho, koho by chceli, ale voliť proti tomu, kto by tam bol katastrofou pre spoločnosť.
Často sme tak prinútení k voľbe menšieho zla.
Tak je to aj teraz pre ľudí, vyznávajúcich kresťanské, či prirodzené hodnoty.
Na jednej strane tu máme kandidáta, ktorý je súčasťou a predstaviteľom mafiánskeho vedenia štátu, človeka bez názoru (či skôr charakteru), ktorý povie hocičo, čo mu práve vyhovuje a o pár dní hovorí, či koná úplne inak.
Na druhej strane tu máme kandidáta s pestrou minulosťou, napriek tomu bez škandálov, ale onálepkovaného ako liberál. No, a extrémne prejavy liberálnej či progresívnej ideológie, sú tiež vážnym nebezpečenstvom pre spoločnosť, čo si uvedomujú nielen kresťania, ale všetci ľudia s triezvym pohľadom na svet, v ktorom žijeme. (A práve na túto kartu v protikampani stavili smerácko-hlasácki politrúci.)
Dostali sme sa tak pred dilému - ktoré zlo je väčšie a ktoré menšie? Alebo radšej nevoliť, a tak nepodporiť ani menšie zlo?
Osobne som pred prezidentskými voľbami čakal na kandidáta, ktorého budem môcť s radosťou a s čistým svedomím voliť. No neobjavoval sa taký...
Začal som si teda zisťovať informácie o jednotlivých kandidátoch. Aj keď Ivan Korčok ma zo začiatku veľmi neoslovoval, médiá ho prezentovali, ako jediného reálneho protikandidáta proti Pellegrinimu.
Pri študovaní jeho intrenetovej stránky som si všimol, že kontroverzným témam liberálnych priorít sa vyhol. Takže to, že k jeho kandidatúre na prezidenta sa okamžite prihlásili progresívni a liberálni politici, zostalo vlastne len jednostranné.
On sám sa označuje za "umierneného konzervatívca". Ja by som ho skôr nazval "umierneným liberálom". A tak asi tri dni predtým, než KDH oznámilo, že ho podporuje, som sa rozhodol ho voliť.
No iba blbec nedokáže zmeniť svoj názor. A tak i ja, pri ďalšom sledovaní kandidátskych diskusií, i pri rozhovore s ľuďmi, som sa napokon rozhodol v prvom kole podporiť kandidáta, ktorý aj keď nemal šance postúpiť do druhého kola, mi bol predsa len hodnotovo bližší.
Prvé kolo dopadlo tak, ako sa viac - menej očakávalo.
A teraz reálne nastáva tá spomenutá diléma:
Čo je väčšie zlo? Kandidát, za ktorým stoja ľudia s krvavými očami i rukami, a s plnými kontami špinavých peňazí, ktorý ale sľubuje, že nás ochráni pred zlom liberalizmu; alebo kandidát, ktorý je síce čestný a čistý, ale nedáva jasnú záruku ochrany morálnych hodnôt?
Osobne si myslím, že to kritérium liberálnych hrozieb, je veľmi pokrivené, a teda sa podľa neho rozhodovať nemôžeme.
Ivan Korčok sa napríklad vyjadril, že by ako prezident registrované partnerstvá podpísal. Čestne a otvorene to povedal aj v rozhovore s predstaviteľmi KDH, keď sa rozhodovalo, či mu vyjadria podporu. Ale na druhej strane sa vyjadril, že by dúhovú vlajku pred prezidentský palác nevyvesil, ako to urobila prezidentka Čaputová.
Peter Pellegriny sa na tú otázku o podpise registrovaných partnerstiev začal točiť ako had - že by tak urobil len vtedy, ak by to chcela väčšina spoločnosti. To má byť ochrana konzervatívnych hodnôt??? Navyše už máme skúsenosť, ako si dokáže stáť za svojimi slovami ten, ktorý ešte pred rokom tvrdil, že si s Ficom za jeden stôl nikdy nesadne a že si nevie predstaviť, že by s ním mal zostavovať vládu...
A ako je to s jeho postojom ku konzervatívnym hodnotám? V minulosti sa už vyjadril, že vývoj spoločnosti sa zastaviť nedá a aj Slovensko sa bude musieť registrovaným partnerstvám otvoriť. Ba dokonca už za registrované partnerstvá aj hlasoval.
Podľa kritéria, ktorý kandidát bude lepšie chrániť morálne hodnoty, sa teda rozhodovať nedá. Azda skôr môžeme dôverovať čestnosti kandidáta, ktorý sa sám označil za "umierneného konzervatívca", než kandidáta, ktorý názory mení podľa osobného prospechu.
Lenže morálka nie je len o sexualite človeka, aj keď dnešná spoločnosť túto tému výrazne tlačí do popredia. Morálka zahŕňa aj prikázania NEZABIJEŠ, NEPOKRADNEŠ, či NEBUDEŠ KRIVO SVEDČIŤ PROTI BLÍŽNEMU!
A ak chceme chrániť aj tieto morálne hodnoty, nemôžem alibisticky povedať, že nepôjdem voliť, lebo nechcem voliť ani menšie zlo.
Našou povinnosťou je zlo nielen nepodporovať, ale sme povinní sa proti zlu jednoznačne postaviť.
A toto reálne zlo, ktorým je náš štát presiaknutý, môžeme zamedziť len tak, ak úrad prezidenta bude zastávať človek, ktorý dokáže byť protiváhou vládnuceho valca, a nezmocní sa ho ten, kto je toho valca súčasťou.
Samozrejme, toto nie je hlavná úloha prezidenta, ale za súčasného stavu nášho štátu, predsa veľmi dôležitá.
A tak, ak chcem byť verný Božím prikázaniam, morálke a pravde, nemôžem zostať stáť alibisticky mimo. Musím ísť voliť.
