1:0
Keď sa začiatkom 90-tych rokov zriaďovali zdravotné poisťovne, prezentovalo sa to tak, že základná zdravotná starostlivosť bude plne zabezpečená pre všetkých, bez ohľadu na to, ktorú poisťovňu si zvolia. Prínos plurality poisťovní mal byť v nadštandarte a bonusoch, ktoré budú pacientom prinášať.
Namiesto toho vidíme, že nadštandart a bonusy zostali v rozprávke. Zatiaľ sa mnohí nedočkajú potrebnej operácie i niekoľko rokov - nie preto, že lekári by nemali čas a priestor operovať, ale preto, že poisťovne stanovujú maximálny počet operácií, ktoré preplatia. Pacient tiež ťahá za veľmi krátky koniec aj v situácii, keď sa poisťovňa rozhodne zrovna s jeho lekárom neuzavrieť zmluvu.
Súčasný náš sociálny premiér chce situáciu riešiť skúpením a zlúčením poisťovní do jednej. Či to vyrieši problém, netuším (napriek deklarovaným istotám). Obávam sa, že skôr to bude o veľkom podojení štátu (a teda občanov) pri vyplácaní majiteľov a akcionárov poisťovní.
Zachovanie plurality poisťovní, ktoré môžu ponúkať nadštandart zdravotných služieb, a štátom zabezpečená štandartná zdravotná starostlivosť je niečo, čo by malo byť úplne normálne. Doteraz to však vyzeralo v politickom spektre od socialistov, cez kresťanov, až po liberálov tak, akoby im všetkým zdravotné poisťovne rozdali slepecké palice.
2:0
Nie som ekonóm a v rámci svojich povinností si vystačím s jednoduchým účtovníctvom.
Vždy ma však zarážalo, keď som v správach počul o schválení rozpočtu s deficitom, či uspokojivé hodnotenie hospodárenia, že deficit bol nízky. Nechápal som... Ako môžu plánovať väčšie výdavky, než sú príjmy? Ako môžu byť spokojní, že hospodárenie skončilo s deficitom "LEN" toľko a toľko?
O komunistoch sa hovorilo, že štát fungoval na dlh a preto sa ekonomicky už aj rúcal, keď prišla "nežná"... Ako je však takéto možné v demokracii, kde majú rôzne politické strany pozerať si navzájom na prsty?
Jediné vysvetlenie je, že to vyhovuje každému. Tak prečo do toho rýpať? A ruka ruku myje...
Keď som potreboval zaplatiť za spotrebu elektriny v kostole a nemal som na to dosť peňazí na farskom účte, zaplatil som to zo svojich. Veď keď sa nejaké peniažky nazbierajú, tak to vyrovnám... Všetko bolo OK, až kým mi finančníci pri kontrole nevytkli mínusový stav v pokladni, že som minul viac, než mám. Vraj to musím riešiť pôžičkou, lebo v pokladničnom denníku nesmie figurovať záporná hodnota.
A štát môže každý rok končiť v zápore?
(Pochybujem, že by na to záporné číslo prispeli politici zo svojich peňaženiek. Z koho peňaženiek to teda je?)
3:0
Politici zadlžujú štát a nič sa nedeje.
Sudcovia súdia občas s chybným verdiktom, a veľakrát kauzy dlhé roky ani nerozsúdia, ale sú pritom nedotknuteľní.
Štátni úradníci často konajú nekompetentne, nezriedka v rozpore so zákonom, pričom poškodení občania sa svojho práva dovolať nevedia. Niekedy je rozhodnutie úradu síce v súlade so zákonom, ale ten môže v konkrétnom prípade vyznievať nespravodlivo. Preto právo pozná aj možnosť "odstránenia tvrdosti zákona", ktorá je v kompetencii príslušného úradníka. Miesto toho, aby tak konal v prospech občana, zvyčajne povie: "Nedá sa s tým nič robiť."
A najnovšie si parlament odhlasoval, že za škody, spôsobené prijatím chybných zákonov, štát nebude niesť zodpovednosť.
Obyčajný človek - občan je trestaný, pokutovaný a postihovaný za každé drobné zlyhanie, na ktoré mu prídu. Prečo by nemali niesť zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia i tí "hore"? Možno by sa viac snažili konať v prospech občanov.
V týchto troch veciach pán Procházka úplne trafil to, čo sa mi na našom štáte už dávno nepozdáva. Je mi divné, že zodpovední za našu spoločnosť a štát s tým nič nerobia a tvária sa, že tak je to najlepšie.
A teraz jedna vec, ktorá mi v programe Alfa chýba:
3:1
Demokracia môže byť priama, alebo zastupiteľská. Naša je zastupiteľská: občanov zastupujú v zákonodarnom zbore poslanci. Avšak naozaj tam zastupujú záujmy občanov, ktorí ich zvolili?
Pán Procházka chce stav veci zlepšiť právom na zákonodarnú iniciatívu skupine 100 tisíc občanov. Čiže ak niekto vypracuje návrh zákona, ktorý podpíše 100 tisíc občanov, tak parlament sa týmto návrhom musí zaoberať a hlasovať o ňom.
Ako také hlasovanie dopadne? ...
Ústava SR pozná aj formu priamej demokracie v našom systéme - je ním referendum, všeľudové hlasovanie. U nás zatiaľ táto forma demokracie veľmi úspešná nie je. Prečo?
Ak by aj občania v referende predložený návrh zákona hlasovaním odsúhlasili (pritom kvórum pre úspešnosť referenda je takmer nedosiahnuteľné), to ešte neznamená, že sa s ním stotožnia PÁNI poslanci a PANIE poslankyne. Bez ich odobrenia je aj úspešné referendum na figu.
Preto by som od pána Procházku miesto práva na zákonodarnú iniciatívu skupine 100 tisíc občanov, skôr očakával zníženie kvóra pre platnosť referenda a priamu zákonnú účinnosť rozhodnutia schváleného všeľudovým hlasovaním v referende (s výnimkou, žeby bolo v rozpore s Ústavou, alebo medzinárodnými zmluvami).
Napriek tomuto nedostatku držím pánovi Procházkovi palce, a prajem mu, aby v započatom diele vytrval.
Zároveň ho ako stabilný volič KDH (ktorý je čím ďalej viac sklamaný postojmi a rozhodnutiami tohto subjektu a jeho vedenia) chcem poprosiť, aby sa napriek všetkým problémom a protivenstvám snažil zreformovať túto stranu zvnútra, a nehľadal ľahšiu cestu jej v ďalšom trieštení.
A tiež chcem poprosiť ostatných kresťanských politikov a členov tohto hnutia, aby nepodľahli osobným záujmom, či ješitnosti, a nezabíjali sa v žabomyších vojnách, ale aby dokázali prekročiť svoj tieň a prispeli k tvorbe politiky, ktorá bude kresťanská nielen podľa názvu.
