
Deti pásli ovce nad údolím, pričom sa hrali a modlili sa ruženec. Zrazu okolo poludnia zbadali záblesk. Dostali strach a chceli sa vrátiť domov skôr, ako príde búrka. Keď prišli k veľkému dubu (ktorý stojí ešte i dnes), uvideli druhý, oveľa jasnejší záblesk.
O niekoľko metrov ďalej, nad malým dubom, spozorovali svetlo a uprostred prekrásnu paniu.
"Nebojte sa! Neurobím vám nič zlého," prihovorila sa preľaknutým deťom.
Lucia nabrala odvahu a spýtala sa: "Odkiaľ ste?"
"Som z neba," odpovedala pani.
"A chcete odo mňa?" pýtala sa ďalej Lucia.
"Prišla som vás poprosiť, aby ste sem prišli šesťkrát za sebou, vždy trinásteho v mesiaci. V októbri vám poviem kto som, a čo od vás chcem. A potom prídem ešte siedmy raz."
Rozhovor s paňou viedla len Lucia. Hyacinta ju videla i počula, ale František ju najprv ani nevidel. Až po napomenutí, že má poriadnejšie odriekať ruženec ju uvidel, ale ani tak ju nepočul. Všetko, čo pani hovorila, mu tlmočila Lucia. Pani pokračovala:
"Chcete sa darovať Bohu? Ste pripravené priniesť každú obeť a prijať každé utrpenie poslané Bohom ako zmierenie za hriechy a za obrátenie hriešnikov?"

"Áno, chceme to," odpovedala Lucia.
"Dobre. Budete veľa trpieť, ale milosť Božia bude vašou odmenou." Prekrásna pani otvorila svoje ruky. V jej žiare deti videli samy seba v Bohu.
Pani pokračovala: "Denne sa modlite ruženec aby ste dosiahli pokoj pre svet a koniec vojny."
Po tomto videní si deti sľúbili, že o tom nikomu nepovedia. Ale Hyacinta to nevydržala, a zverila sa mame. Zanedlho si o tom už takmer všetci hovorili.
Najtažšie to niesla Lucia, ktorej mama neverila, a obviňovala ju, že je klamárka a že si všetko vymyslela, aby bola zaujímavá.
Tak sa už začínalo uskutočňovať utrpenie, ktoré im Panna Mária ponúkla ako zmierenie za hriechy a za obrátenie hriešnikov.
Súvisiace články:
1. Príprava
3. 13. jún 1917
4. 13. júl 1917
5. Dve časti tajomstva
6. Tretia časť tajomstva
7. 13.-19. august 1917
8. 13. september 1917