Fatimské posolstvo (8) - 13. september 1917

Udalosti z 13. augusta 1917 a nasledujúcich dní - únos detí, ich väznenie, vyhrážky i hrozba smrťou - mali úplne opačný efekt, ako okresný náčelník chcel.Hrdinská odvaha detí presvedčila mnohých o ich pravdovravnosti, a všetka protipropaganda len viac spropagovala fatimské udalosti.Do Fatimy stále prichádzali ľudia, ktorí chceli vidieť malých vizionárov a rozprávať sa s nimi. Tiež cirkevná vrchnosť poslala pozorovateľov, ktorí mali vec posúdiť a získať objektívny pohľad.A tak deti museli často odpovedať na zvedavé otázky.No, nie všetci verili v pravosť zjavení, a tak sa Lucii dostávalo nadávok, i vyhrážok, že bude ako bosorka upálená...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (16)

Nečudo, že na 13. septembra sa do Fatimy hrnulo veľké množstvo ľudí. Boli to zvedavci, ale i úprimne veriaci, ba i takí, čo chceli deti poprosiť, aby sa u Madony prihovorili za ich choré dieťa, za návrat muža z frontu, či za iné trápenia.
Objavili sa už i takí, čo chceli udalosti využiť vo svoj prospech - obchodníci s rôznym druhom tovaru, ktorý prichádzajúcim pútnikom ponúkali, i žobráci, ťažiaci zo súcitu veriacich.

Celkovo sa v Cova da Iria zhromaždilo vyše 25 tisíc ľudí. Niektorí tam už aj nocovali, aby si udržali výhodné miesto.
Keď sa blížil čas zjavenia, deti mali aj problém dostať sa k dubu, nad ktorým sa im zjavovala Pani. Ľudia ich zastavovali a prosili ich o príhovor. Po príchode na miesto Lucia všetkých vyzvala k modlitbe svätého ruženca.
Ešte sa modlili, keď vzduch nabral zvláštnu zlatistú farbu, podobne ako pri predošlých zjaveniach. Sila slnečného svetla tentoraz zoslabla natoľko, že bolo vidno aj mesiac i hviezdy. Ľudia zrazu zbadali sveteľnú guľu, ktorá sa blížila od východu a zostúpila nad strom.

Rovnako, ako pri predošlých stretnutiach s Nebeskou Paňou, strom nad ktorým stála, zahalil obláčik, ktorí videli všetci ľudia, tentoraz bol omnoho výraznejší, ako pri predošch zjaveniach.
Tí čo boli blízko detí mohli sledovať, ako sa zmenil výraz ich tvári, a ako Lucia prednáša neviditeľnej Panej prosby, ktorými ju ľudia zahrnuli, i o ich túžbe, postaviť na tomto mieste kaplnku.
Napokon sa Lucia posťažovala, že stále je veľa ľudí, ktorí neveria a nadávajú jej do klamárok a vravia, že ju treba obesiť alebo upáliť. A preto prosila Paniu, aby urobila zázrak, aby všetci uverili.
Pani znovu prisľúbila, že nasledujúci mesiac urobí zázrak.

Okrem už spomenutých úkazov, ktoré doprevádzali zjavenie, sa ako predohra pred veľkolepým zázrakom nasledujúceho mesiaca, objavil ešte jeden úkaz:
Dážď bielych svietiacich vločiek, podobných lupienkom kvetov, padal z bezoblačného neba. Niektorí ľudia otvárali slnečníky a pokúšali sa do nich tieto vločky zachytiť. Avšak tie niekoľko metrov nad zemou mizli.
Tento zvláštny úkaz sa odvtedy ešte niekoľko ráz vo Fatime zopakoval, zvlášť 13. mája 1924, a je potvrdený viacerými hodnovernými svedkami.

Medzitým sa svetľná guľa zdvihla od stromu a vzďalovala sa na východ. Okolostojaci počuli Luciu hovoriť: "Opúšťa nás. Presvätá Panna odchádza... Už ju nevidieť."

Ľudia sa tlačili na dievčatá a snažili sa dozvedieť, čo im Panna Mária povedala. Lucia znovu a znovu odpovedala na otázky ľudí, až napokon museli niekoľkí muži deti nasilu vyniesť z tlačiaceho sa davu.

Úkazy, sprevádzajúce zjavenie, vyvolali ešte väčší záujem o udalosti. Do Fatimy prichádzalo stále viac pútnikov, a všetci napäto očakávali zázrak, prisľúbený na budúci mesiac.