Okolo pražského hradu lieta anjelík. Zrazu vletí dnu a hovorí:
"Gustík, poď! Naučím ťa lietať."
Gusto odpovie: "My, komunisti sme ateisti a na náboženské hlúposti neveríme. A teda ani ty neexistuješ. Zmizni!"
Anjelík vyletí von, obletí Hradčany a znovu sa vráti. A hovorí:
"Gustík, poď! Naučím ťa lietať."
Gusto nato: "Daj pokoj! No, dobre - existuješ. Ty si však anjel, môžeš lietať. Ale ja som človek, ja lietať nemôžem. Zmizni!"
Anjelík znovu vyletí von, obletí Malú Stranu, vrátil sa a hovorí:
"Gustík, poď! Naučím ťa lietať."
Gusto: "A myslíš, že by to naozaj išlo?"
Anjelík: "Jasné! Tu sa postav na kraj balkóna, zamávaj rukami, ako ja mávam krídlami a skoč!"
Gusto sa postaví na kraj balkóna, zamáva rukami, skočí a ... padne na dlažbu."
Anjelík zletí k nemu, pár krát nad ním zakrúži, a keď vidí, že je mŕtvy, zamieri si to rovno do neba.
Pri nebeskej bráne ho už čaká svätý Peter. Krúti hlavou a hovorí: "Šmidke, Šmidke, prvá vychádzka a už prúser!"
