Hneď mi v mysli prebehli informácie, ktoré sa už mnoho ráz objavili v televízii: žiadne zbierky na detskú onkológiu sa nekonajú, okrem tých oficiálnych, ktoré na deň narcisov organizuje Liga proti rakovine. A ich aktivisti majú preukaz a pokladničky sú prelepené páskou s úradnou pečiatkou, aby sa nedali otvoriť.
Opýtal som sa teda tejto pani, čo za zbierku robí.
"Na detskú onkológiu," odpovedala bez zaváhania a hneď aj začala vyťahovať akési prekopírované papiere. Boli to papiere o Občianskom združení Hviezdička šťastia z Topoľčian.
"Ale toto nie je zbierka na detskú onkológiu," hovorím.
"My to tým chorým deťom dávame priamo, nie do nemocnice," odpovedala pani. Keďže som stále prejavoval pochybnosti o hodnovernosti tejto zbierky, dodala: "Už nás kontrolovali aj policajti a všetko je v poriadku."
"V poriadku to nie je," oponoval som, "lebo zavádzate ľudí, keď im hovoríte, že zbierate na detskú onkológiu, ale na tento účel zbierka nie je."
"A teda čo mám hovoriť?" nedala sa žena.
"Hovorte skutočný účel, na ktorý zbierku robíte..."
Doma som si potom na internete hľadal informácie o tomto občianskom združení. Stránku nemajú, našiel som len tento článok takmer spred roka.
V článku som sa dočítal, že zakladateľka a presedníčka združenia Mária Karvayová z Topoľčian redaktorom povedala, že združenie "existuje len tri mesiace". To bolo vo februári 2011. Avšak ako vidno tu i tu, občianske združenie bolo založené 11.6.2010, čiže pôsobilo o pol roka dlhšie, ako pani zakladateľka povedala. A že v tom čase zbierky robili už skôr, ako tvrdila, je zrejmé i z tohto článku, zo začiatku októbra 2010 (aktualizácia: článok už nie je aktívny).
Prečo taký "omyl" či nepresnosť v tom, ako dlho združenie funguje? Aj na to som v článku našiel odpoveď: "Peniaze zatiaľ nikomu neodovzdali..."
Dnes (pondelok) som išiel do predajne Billa v Malackách. Vo vchode stál mladý muž (napriek tmavšej pleti a potetovaným rukám pôsobil celkom slušne) a držal mne už povedomú pokladničku.
"Prispejte na detskú onkológiu," oslovil ma.
"Ale vy nevyberáte na detskú onkológiu," odpovedal som mu.
"Ale áno!" oponoval a hneď vyťahoval papiere, mne už známe z piatka.
"Lenže to nie je na detskú onkológiu, ale pre občianske združenie Hviezdička šťastia," tromfoval som svojimi nadobudnutými znalosťami.
"Ja dnes vyberám prvý raz a povedali mi, že to je na detskú onkológiu," snažil sa mladík obhájiť.
Práve vychádzal z predajne starší pán. Keď videl, ako mládenca "dusím", vybral z peňaženky za hrsť meďákov a nahádzal mu ich do pokladničky, pričom sa na mňa významne pozeral.
Tak som náš rozhovor zakončil: "Hovorte, na čo skutočne peniaze zbierate, lebo pokiaľ budete od ľudí pýtať peniaze na nepravdivý účel, môže to byť aj trestným činom."
Neviem, či bolo Občianske združenie Hviezdička šťastia založené s dobrým a úprimným úmyslom pomôcť trpiacim deťom a ich rodinám.
Ak áno, čosi mi nesedí v tvrdeniach jeho zakladateľky v citovanom článku. A už vôbec mi nesedí, že ich aktivisti pri vyberaní klamú a zneužívajú na svoj cieľ meno detskej onkológie.
Okrem toho mi chýba internetová stránka združenia, kde by uvádzali vyzbieranú sumu, a akým spôsobom tieto darované prostriedky použili.
Ak je to však inak, je to celkom dobrý biznis:
Stačí si zaregistrovať občianske združenie, od Ministerstva vnútra získať povolenie na "verejnú zbierku formou predaja pohľadníc" (ktoré mimochodom nikto nevidel), prenajať si minibus a naverbovať dobrovoľníkov z radov nezamestnaných.
Ráno ich pani predsedníčka (alebo jej manžel?) rozvozí po istej lokalite (dostatočne ďaleko od bydliska, aby dobrovoľníci nezmizli aj s pokladničkami) a večer ich na tej istej trase zozbiera.
Potom pani predsedníčka vytiahne kľúče od pokladničiek, a každého podľa vyzbieranej sumy nejakým podielom vyplatí.
Keď si odpočíta náklady na auto, ostatné je čistý zisk.
Ak je pani podnika-zakladateľka prezieravá, časť sumy odloží bokom, a raz za čas odvedie na nejaký účel. To pre prípad, že by z ministerstva chcel ktosi robiť kontrolu...
V každom prípade, ľudský súcit je veľký.
A pri správnom podnikateľskom zámere dobre vynáša...
