V lete ma čakalo sťahovanie. Z majoritne evanjelického prostredia, na "katolícke" Záhorie. Od národnej svätyne Sedembolestnej, čo by kameňom dohodil.
Avšak ani v prostredí, so štatisticky vysokým percentom veriacich, nie je vždy pastorácia jednoduchá. Možno práve naopak - štatistika nikdy neodhalí, koľko je v kostole veriacich a koľko plniacich. (rozumej: plniacich príkaz účasti na omši)
Keď som mal prvú omšu, kostol bol nabitý na prasknutie. Ale ďalšie nedele naznačovali, že to bolo azda viac zo zvedavosti, než zo zbožnosti. Jedine argmentom, že sú prázdniny, a mnohí sú odcestovaní, sa dalo prázdnotu ospravedlniť.
Naozaj, po prázdninách už bol kostol plnší. Nastal čas zoznamovania sa s deťmi i s rodičmi. Mravenčia práca...
Už od leta ma niektorí ľudia oslovovali s otázkou, ako to bude na Vianoce. Prekvapilo ma to, veď som mal vtedy úplne iné starosti. Niektorí mali obavy, či bude betlehem, pretože predošlý pán farár mal vlastný, ktorý si vzal so sebou. Iní sa pýtali preto, lebo plánovali pri dome zrezať strom, a venovali by ho do kostola.
Po minulé roky tu mávali v kostole len jeden veľký strom, ktorý zaberal prevažnú časť presbytéria. Aby ho mohli ozdobiť, museli stavať lešenie.
Okrem tých, čo ponúkali svoje stromy, raz v nedeľu po omši prišli za mnou dvaja muži, ktorí sa opýtali, aké mám predstavy o stromkoch, aby mohli podľa toho začať prípravy. Povedal som, že to záleží na nich. Môže byť aj jeden strom, ale aby som sa nemusel plaziť pod konármi, ako partizán v lese, alebo môžu byť menšie stromy povedľa oltára.
Napokon sa rozhodli pre výzdobu, ktorá síce pôsobí skromne, ale je decentná a krásna. Niekedy menej je skutočne viac.
Ďalšou otázkou bol betlehem. Pátraním po farskej povale a v šope, sa ho podarilo skompletizovať. Maštaľka i pozadie je ľudovou tvorbou, zdá sa, že postupne od viacerých tvorcov. Figúriek je tam síce pomenej, ale ešte pribudnú traja králi so s sprievodom.
Keď som si však pozeral toto dielko, ktoré dali aranžéri dokopy, poznamenal som: "Azda tí traja králi trafia, keďže tam chýba betlehemská hviezda..."
V priebehu Štedrého dňa sa podarilo vyrobiť aj hviezdu, a tak mohli začať Vianoce :-)
Výzdoba kostola je jedna vec, a príprava ľudí ďalšia - ešte dôležitejšia. Vianoce so sebou nesú každý rok akýsi zázrak: kostol sa naplní nielen veriacimi a plniacimi, ale aj ročiakmi a zvedavcami.
Na tých posledných dvoch kategóriách sa však život farnosti stavať nedá. Ideálom je, ak sa podarí čo najviac z kategórie plniacich previesť do kategórie veriacich. A k tomu slúžia rôzne pastoračné aktivity. Je však veľmi dobré, ak na to kňaz nie je sám.
I tu sa objavili ľudia, ktorí prispeli k tomu, aby Vianoce u nás boli duchovne bohatšie.
Katka, študentka pedagogiky, začala s niekoľkými mládežníkmi a deťmi nacvičovať piesne, a tak nám vznikol základ detského spevokolu. Za pár nácvikov nacvičili síce len jednu vianočnú pieseň, ale už priebežne nacvičujú aj na ďalšie obdobia.
Lucia, tretiačka na cirkevnom gymnáziu, mi zase priniesla scenár jasličkovej scénky pre deti. Po miernych korektúrach, som jej ho vrátil, a o viac som sa starať nemusel. Sama oslovila deti (len chlapcov bolo málo, tak dievčatá hrali aj mužské postavy), v priebehu niekoľkých nácvikov to celkom dobre zvládli. Kostými síce neboli úplne origoš, ale to nie je až také podstatné, každý mal, čo zohnal.
A takto to napokon vyzeralo:
Dej biblických príbehov uvádzal a jednotlivé scény oddeľoval, rozhovor troch detí a mamičky, ktorá im rozprávala, ako sa Pán Ježiš narodil.
Príbeh začal zvestovaním anjela Panne Márii.
Mária potom navštívila príbuznú Alžbetu.
Dej sa presúva do Betlehema. Jozef s Máriou hľadajú nocľah.
Pastieri sa od anjela dozvedajú radostnú zvesť o narodení Spasiteľa.
Všetko nachádzajú tak, ako im povedal anjel, a odovzdávajú Dieťaťu svoje skromné dary.
Ku krutému Herodesovi dorazili traja králi, ktorým hviezda zjavila, že sa narodil nový Kráľ.
Rozrušený Herodes sa bojí o svoj trón. Vojaci, plnia jeho zákerné príkazy.
Traja králi napokon prišli do Betlehema, klaňajú sa dieťaťu a odovzdávajú svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Príbeh končí. Rozhovor mamičky a detí prerušuje príchod otca. Rodinka je kompletná a môžu v rodinnom kruhu, naplnenom láskou, sláviť Vianoce.
Ešte záverečný úklon účinkujúcich.
Potom dostali priestor malé deti, ktoré sa predstavili básničkami i pesničkami, a takto sa zapojili do oslavy narodenia Spasiteľa.
A napokon slávnosť zavŕšil vianočnou piesňou novovznikajúci spevokol.
No čo myslíte - môže byť pre kňaza krajší vianočný darček?
Vďaka ti, Pane!
