Už to je podivné, že samotné testy majú označenie roka "2020", takže ak ich aj niekto teraz kontroloval, jeho pripomienky boli i tak zbytočné, lebo v rámci šetrenia sa použili papiere, ktoré boli vytlačené už pred dvomi rokmi, ale sa nepoužili.
Niektoré médiá už svojim čitateľom testy ponúkli, aby si vyskúšali, ako by ich zvládli. Rozhodol som sa pozrieť na test zo slovenského jazyka.
Už prvé dve otázky, týkajúce sa ukážky 1 - Puškinovej básne Desiate prikázanie, ma zarazili.
Možnosť (D) možno vylúčiť okamžite - v básni sa hovorí o jedinej žene.
Možnosť (B) môže byť pre niekoho chytákom: "krádež bozku dovolí mi hlas svedomia." Avšak posledné verše jasne hovoria, že pokušeniu odolal - takže aj túto možnosť môžeme vylúčiť.
Práve tie posledné verše hovoria o potlačení svojich citov a tak túžba zostala nenaplnená - takže možnosť (C) je jednoznačne správna.
Avšak máme tu ešte možnosť (A). A práve tá je problematická. A to hneď z dvoch dôvodov:
1) Desiate Božie prikázanie zakazuje túžbu po cudzom majetku, kým zákaz túžiť po cudzej žene je deviatym prikázaním. Takže pravdivá je aj možnosť (A), pretože túžba po cudzej žene nie je porušením desiateho prikázania.
Avšak číslovanie Božích prikázaní nie je jednoznačné. Desatoro sa v Biblii uvádza dva razy, v odlišnom znení. A tak aj rôzne kresťanské spoločenstvá a rôzne jazykové preklady môžu interpretovať tieto prikázania s rôznym číslovaním. Niektoré protestantské spoločenstvá v Amerike číslujú Desatoro tak, že túžbu po manželke a majetku blížneho spájajú do jedného - desiateho prikázania.
Nevylučujem, že by podobná interpretácia nemohla byť aj v ruskom pravosláví 19. storočia, a že to tak chápal Puškin pri písaní tejto básne. Ale odkiaľ to majú vedieť maturanti na Slovensku v roku 2022? Je to veľký amaterizmus autora testu, že do neho vložil otázku s témou, ktorej sám zrejme nerozumie a ktorú maturanti s dobrým všeobecným rozhľadom musia chápať inak!
2) Ak aj nebudeme brať do úvahy problém, či zákaz túžiť po cudzej žene je deviate, alebo desiate prikázanie, i tak musíme možnosť (A) považovať tiež za pravdivú.
V tej možnosti sa totiž hovorí o túžbe, že ju nepovažuje za porušenie prikázania. Čiže nejedná sa o objektívne znenie Božieho príkazu, ale o básnikovo subjektívne chápanie. A on v básni hovorí "dovolí mi hlas svedomia" - takže jasne to nepovažuje za porušenie prikázania.
Na prvú otázku sú teda v každom prípade dve správne možnosti (A) aj (C).
.
Metafora - prenesený význam; slovo použité v inom význame, na základe podobnosti.
Z uvedených štyroch možností sa mi však ako metafora nejaví ani jedna!
Vylučovacou metódou som prišiel k možnosti (D) - "hlas svedomia". Ak by sme to zobrali tak, že hlas je zvuk, ktorý vychádza z úst, tak by to metafora naozaj bola, lebo svedomie žiaden zvuk nevydáva.
Lenže jazykové príručky slovenčiny uvádzajú pre slovo "hlas" až 5 (niektoré 6) významov. Z nich len dva významy sa týkajú zvuku.
Štvrtý význam slova "hlas" je definovaný ako "mienka, postoj, názor; spôsob chápania skutočnosti a jeho prejav; prejav mienky, vôle". A ako príklad je uvedené "hlas ľudu", "hlas odborníkov" i "hlas tlače". A ako frazeologizmus sa uvádza aj "hlas svedomia". Takže je to jeden z viacerých významov tohto slova, čiže sa nejedná o metaforu.
No potom mi napadlo, či autor testu náhodou nepovažuje za metaforu možnosť (B) - "majetok mať v úcte"? Veď majetok nie je predmetom úcty. Takže tu by predsa len mohlo ísť o metaforu, aj keď o tom pochybujem.
Na druhú otázku teda, v striktnom chápaní metafory, nie je žiadna z uvedených možností správna. Alebo pri trochu voľnejšej interpretácii tu môžeme vidieť metafory hneď dve.
Bola voľba ukážky vhodná na maturitný test?
Nielen zle formulované otázky, ale aj samotný výber ukážky je problémom. A to nielen pri diskutabilné chápanie Desatora.
Ako je uvedené, autorom básne je Puškin. Avšak slovenské znenie básne pochádza od Milana Rúfusa. Ten však báseň neprekladal otrocky, ale voľne prebásnil do slovenčiny. A tak práve výrazy, pojmy, či frázy, na ktoré sa zamerali maturitné otázky, vôbec nepochádzajú od Puškina (v ruskom texte ich nenájdeme), ale od Rúfusa.
Navyše bol použitý starý text, vydaný ešte v čase socializmu, ktorý už nekorešponduje so súčasnými pravidlami spisovnej slovenčiny. Pri maturitnom teste zo slovenčiny by som teda rešpektovanie spisovného jazyka očakával!
V ukážke je totiž použitý výraz "bože" - s malým "b". Súčasné pravidlá spisovnej slovenčiny (platné už takmer 30 rokov!) však stanovujú, že ak sa jedná o Boha v kresťanskom chápaní, píše sa s veľkým "B".
Niekto by však mohol oponovať, že to slovo "bože" je v básni použité ako citoslovce, a v takom prípade sa píše s malým "b". Zo slovenského textu to však jednoznačné nie je, ale v pôvodnom Puškinovom texte je to jednoznačné oslovenie Boha básnikom: "Ты, боже, мне повелеваешь". Nemôžeme teda ani v slovenskom texte hovoriť o citoslovci.
Lenže, podobné citoslovce v texte nachádzame: "kristepane". Je až iróniou, že v básni o dodržaní jedného Božieho prikázania - za cenu veľkého vnútorného boja a utrpenia básnika, je iné prikázanie z Desatora tak hrubo porušené!
Čím to je?
Socialistickou cenzúrou.
V pôvodnom Puškinovom texte nachádzame: "Господи!" Milan Rúfus (hlboko veriaci kresťan) v slovenskom preklade básne použil výraz "Kriste, Pane" pre vytvorenie rýmu a zachovanie rytmiky verša. Avšak socialistický cenzor jeho dielo takto spotvoril, pretože to tak bolo prijateľnejšie pre marxisticko-leninskú ateistickú ideológiu.
Je šokujúce, že po takomto paškvile socialistickej ideológie siahli tvorcovia maturitného testu v roku 2020, a trojnásobný počet odborníkov v roku 2022 to odobril.
Aj toto všetko svedčí o tom, v akom úbohom stave je naše školstvo, a akí "odborníci" ho (de)formujú.
.
