Ježiš sa teda na druhý deň po sobote, strávenej v Betánii vybral do Jeruzalema.
Tam sa už na sviatky zhromažďovalo množstvo ľudí. Mnohí aj medzi sebou diskutovali, či sa tam Ježiš objaví, keďže ho veľrada chcela dať zabiť.
Keď sa dozvedeli, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, vybrali sa mu v ústrety.
Pri osade Betfage, južne od Olivovej hory, Ježiš poslal dvoch učeníkov do osady, že tam nájdu priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Majú ich priviesť, pričom majiteľ im v tom nebude brániť.
Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.
Oslicu spomína len Matúš. Lukáš, Marek a Ján píšu len o osliatku, na ktorom ešte nikto nesedel.
Ježiš zrejme sedel na osliatku, ktoré by však bez prítomnosti svojej matky asi nechcelo ísť, preto samicu viedli s ním.
Matúš i Ján vhodne dopĺňa citáciu zo Zachariášovho proroctva o príchode Mesiáša:
"dcéra Siona... hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice". (Zach 9,9)
Na tomto mieste pri Betfage sa zrejme stretol zástup, ktorý doprevádzal Ježiša z Betánie, so zástupom, ktorý mu išiel v ústrety z Jeruzalema.
Ľudia prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.
A ako išli, zástupy volali Ježišovi na slávu ako Mesiášovi:
„Hosanna ( sláva, nech žije! ) synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Kráľ Izraela! Hosanna na výsostiach!“
Tieto prejavy mesiášskej oslavy sa však nepáčili niektorým farizejom v zástupe, ktorí žiadali Ježiša, aby proti tomu zasiahol. On im však odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“
Keď prešli okolo Olivovej hory a naskytol sa im pohľad na Jeruzalem, Ježiš nad ním zaplakal a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
Príchod plesajúceho zástupu s Ježišom vyvolal v celom meste rozruch. Ľudia sa vypytovali, kto to je, a zo zástupu im odpovedali: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
Cieľom tohto mesiášskeho sprievodu bol Jeruzalemský chrám. Matúš a Lukáš v tejto súvislosti uvádzajú, ako Ježiš vyhnal predavačov z chrámu.
Jánovo evanjelium však túto udalosť kladie na začiatok Ježišovho verejného účinkovania. Je možné, že Ježiš takýto čin urobil dva razy - na začiatku i na konci svojej verejnej činnosti. Ale pravdepodobnejšie je, že Matúš a Lukáš sem túto udalosť zaradili z tématických dôvodov, lebo ilustruje a zdôrazňuje Ježišovo mesiášske pôsobenie v chráme.
Veľkňazi, ktorí už predtým rozhodli o tom, že Ježiša treba chytiť a zabiť, ba aj rozposlali špicľov, aby ho našli, boli teraz bezmocní. Vedeli, že zásah proti Ježišovi počas sviatkov, kedy je v Jeruzaleme veľa ľudí, by bol riskantný. Mohol by vyvolať vzburu.
Farizeji do nich kvôli tomu aj rýpali: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!“
Deti, ktoré strhlo nadšenie zástupu, zrejme aj po utíchnutí ovácií pobehovali po chrámovom nádvorí a pokrikovali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“
Vyvolalo to rozhorčenie veľkňazov a zákonníkov. Ježiš na ich rozčúlenie odpovedal citáciou žalmu: „Nikdy ste nečítali: Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu?“
Evanjelista Ján ešte spomína, že Ježiša túžili vidieť aj Gréci, ktorí prišli na sviatky do Jeruzalema. Tí však nesmeli vstúpiť do vnútorného nádvoria chrámu, kde sa Ježiš zdržiaval. Preto oslovili apoštola Filipa. Ten to povedal Ondrejovi, a spolu predložili ich žiadosť Ježišovi.
Ježiš na to zareagoval slovami: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.“ Toto oslávenie však nie je v tom, že ho túžia vidieť zástupy a aj pohania. Oslávenie je v jeho obete: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. ... Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Otče, osláv svoje meno!“
A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“
- Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“
Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám. Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.
Keď sa zvečerilo, Ježiš sa aj s dvanástimi apoštolmi vrátil do Betánie.
