Napriek tejto viacročnej práci (ktorá stále nie je dokončená) si vôbec netrúfnem povedať, že by som históriu poznal dobre, a už vôbec by som si netrúfol označiť sa za historika.
Predsa sa však odvážim mať na niektoré historické momenty iný pohľad či názor, než uznávaní myjavskí historici.
Presnejšie - objavil som v dejinách miesta, kde historik na základe niektorých skutočností vyslovil tézu, čiže svoj dôkazom nepodložený názor, ku ktorému prišiel len dedukciou.
Ale tento jeho názor je už ďalšími nekriticky podávaný ako historický fakt. A obávam sa, že pre niektorých ľudí sa to stalo aj dogmou. (Uvidím, či ma neukameňujú, keď si trúfnem túto dogmu spochybniť.)
Keďže tieto tézy sa všeobecne prijali bez historických podkladov, trúfnem si ich zaradiť do témy "myjavských mýtov". Tento sa týka roku 1711. Sú to vlastne mýty dva.
Kedy bol dokončený Krmanov kostol?
Ako som už v minulom článku spomenul, terajší katolícky kostol v Myjave začal stavať Daniel Krman v roku 1697. Avšak už za dva roky stavba bola prerušená, lebo Daniel Krman bol uväznený na Čachtickom hrade, odkiaľ sa mu podarilo ujsť a odišiel do Nemecka. V r.1701 sa vrátil a v stavbe sa začalo pokračovať - ale zase len dva roky. V tomto čase osadili do steny kostola kamennú dosku s Krmanovým textom v latinčine. Podľa toho sa dá zistiť, že múry siahali vtedy do polovice svojej konečnej výšky. V tom čase sa Myjavci pridali k Rákocziho povstaniu. Krman odišiel v r.1704 do Žiliny a v nasledujúcom období cisárske vojsko až štyri razy zničilo a vypálilo Myjavu. Za týchto okolností stavba opäť zastala. Po porážke Rákocziho povstania Krman zložil sľub vernosti cisárovi, na základe čoho sa smel vrátiť znovu na Myjavu, kam prišiel 11.11.1711. Krman dal hneď zbúrať starý kostol a pokračovalo sa v stavbe nového kostola. V r.1717 bol kostol vymaľovaný. V r.1722 bol okolo kostola zriadený cintorín, ohradený múrom. V nasledujúcom roku bola dostavaná veža. Rezbárske práce v interiéri boli dokončené až v roku 1729.
Historik, univerzitný profesor a podľa všetkého najväčší odborník na históriu Myjavy, Branislav Varsik v súvislosti s Krmanovým návratom na Myjavu píše: "Hneď po svojom príchode ešte r.1711 dal zbúrať starý kostol na Starej Myjave, čo značilo, že nový murovaný kostol na novej Myjave bol už pod strechou a používal sa."
Práve o túto jeho dedukciu, ktorá je však len jeho tézou, a nie potvrdeným faktom, sa opierajú ďalší, keď uvádzajú ako dátum dokončenia Krmanovho kostola rok1711. (Nejedná sa o odborné práce, ale o články v časopisoch a na intenete, napr. i na oficiánej stránke mesta Myjavy.)
Takáto interpretácia Varsikovej tézy je však nesprávna. Sám historik totiž uvádza ďalej, že po r.1711 "Krman sa staral všestranne o dokončenie stavby kostola a ten bol r.1717 aj zvnútra vymaľovaný."
Možno je to z mojej strany opovážlivosť, ale ja si trúfnem nesúhlasiť s názorom pána profesora, že "kostol bol už v r.1711 pod strechou a používal sa".
K tomuto názoru ma vedú fakty - udalosti pred r.1711 a udalosti po tomto roku.
Udalosti pred r.1711
Kostol začali stavať v r.1697, ale už v r.1699 bola stavba prerušená. Pokračovala po Krmanovom návrate v r.1701, ale znovu bola prerušená v r.1704 - práve v tomto období bola osadená do steny kamenná doska s Krmanovým nápisom, ktorá sa nachádza asi v polovičke výšky múrov.
Keďže v nasledujúcom období bola Myjava štyri razy zničená a vypálená cisárskym vojskom, obyvatelia mali určite značné problémy, aby za takejto situácie vôbec prežili - utekať pred vojskom do hôr, zabezpečiť si živobytie, keď im vojsko zničilo polia a možno i dobytok pobralo, znovu a znovu si stavať zničené a vypálené domy. Za tejto situácie je nepravdepodobné, že by stihli postaviť druhú polovicu výšky múrov, klenby, krov a strechu. O to viac, že i v predošlom období Krmanovej neprítomnosti v stavbe kostola nepokračovali - a vtedy neboli v takej bolestnej situácii, ako po roku 1704.
Že Myjava bola v r.1711 po Krmanovom návrate v úbohom stave, dosvedčuje sám Varsik, keď píše, že Krman "svoje poslanie na Myjave videl predovšetkým v tom, aby postavil na nohy za Rákócziho povstania zničenú a rozvrátenú Myjavu".
Udalosti po r.1711
Kostol bol vymaľovaný v r.1717, čiže až po šiestich rokoch od Krmanovho návratu. Ak by bol kostol už v r.1711 pod strechou a používaný, prečo by tých šesť rokov otáľali s vymaľovaním kostola? Krmanovi by určite záležalo na tom, aby bol Boží stánok pri službách Božích dôstojný.
A že v prácach na kostole neotáľali, vidno z toho, že za ďalších šesť rokov mali postavenú aj vežu.
Záver
Mne sa vidí pravdepodobnejšie, že práce prebiehali asi takto:
Za približne 5 rokov 1697-99/1701-03 postavili múry do niečo viac ako polovice ich konečnej výšky.
Za 6 rokov 1712-1717 dokončili múry, urobili klenbu a prikryli strechu, následne kostol vymaľovali.
Nasledujúcich 6 rokov 1718-1723 postavili vežu a robili práce v exteriéry kostola.
A až v nasledujúcom období do r.1729 sa venovali vnútornej výzdobe a zariadeniu kostola (rezbárske práce).
Prečo teda prof.Varsik uvažoval inak? Zrejme preto, že nevidel iný dôvod v zbúraní starého kostola, než v tom, že Krman nechcel používať zároveň dva kostoly. Ale naozaj to bol Krmanov dôvod pre zbúranie starého kostola?
Prečo dal Krman zbúrať starý kostol?
To je druhý mýtus, súvisejúci s rokom 1711.
Varsik zbúranie starého kostola vysvetľuje takto: "Krmanovi pri tomto akte išlo predovšetkým o zachovanie jednoty Myjavy a nechcel pripustiť, aby sa tu popri sebe vyvinuli dve dediny (ako aj cirkvi), teda stará a nová."
I keď zbúranie starého kostola sa bežne nezvykne spomínať, predsa, ak sa už spomína, zdôvodňuje sa to touto Varsikovou tézou. Ja si však aj tu dovolím oponovať.
Krman po svojom návrate v r.1711 musel mať v zničenej Myjave mnoho iných a vážnejších starostí, než obavu, aby náhodou nevznikli dve samostatné dediny, ako o tom svedčí aj sám Varsik vo vyššie už citovanej vete: "svoje poslanie na Myjave videl predovšetkým v tom, aby postavil na nohy za Rákócziho povstania zničenú a rozvrátenú Myjavu".
Druhý dôvod: Obce nevznikali, ani sa nedelili spontánne, ani z vôle obyvateľov. V tomto smere mali rozhodujúce slovo zemepáni. Existencia dvoch kostolov v obci, i keď osídlenej kopaničiarskym spôsobom, nemohla byť teda rozhodujúca.
Zaujímavé je, že Myjava mala v tom čase už takmer sto rokov dvoch richtárov. Po smrti Alžbety Báthoryovej (+1614), manželky zakladateľa Myjavy Františka Nádašdyho (+1604), bolo čachtické panstvo v r.1617 rozdelené medzi ich syna Pavla a dcéru Katarínu, vydatú za Juraja Drugetha. Toto rozdelenie sa neuskutočnilo rozčlenením na dve samostatné územia, ale jedno územné panstvo bolo delené administratívne. To znamená, že každá obec panstva bola rozdelená na dve časti, a poddaní každej polovice odvádzali poplatky inému pánovi. Tým však mali obce aj po dvoch richtároch - za každé panstvo jedného. Keď teda už sto rokov bola Myjava rozdelená medzi dve panstvá a mala dvoch richtárov, ale napriek tomu zostávala jednou obcou, ani existencia dvoch kostolov nemohla túto jednotu ohroziť.
A keby aj mohli dva kostoly ohroziť jednotu obce, nebola táto hrozba taká akútna, aby si vyžiadala bleskové konanie Krmana hneď po jeho príchode na Myjavu. Dôvod musel byť omnoho akútnejší, keďže zbúranie kostola bola jedna z prvých vecí, ktoré Krman po svojom príchode urobil.
Čo teda bolo také akútne?
Odpoveď s istotou nevieme, môžeme sa len dohadovať. V každom prípade však bol Krmanov počin z pozície evanjelickej cirkvi veľmi prezieravý.
Satumársky mier (ktorým skončilo povstanie Františka II. Rákocziho, a ktoré umožnilo Krmanovi zložením sľubu vernosti cisárovi získať amnestiu a tak sa vrátiť na Myjavu) sa v náboženských otázkach riadil pôvodnými uhorskými zákonmi. A podľa týchto zákonov mohli mať protestanti v každej stolici len dva tzv. artikulárne chrámy, resp. tie, ktoré mali v držbe v roku 1681.
Myjavský kostol medzi ne však nepatril. Krman teda musel predpokladať, že napriek kráľovskej milosti, ktorú na základe sľubu vernosti obdržal, zanedlho znovu vznikne požiadavka, aby bol kostol naspäť odovzdaný katolíkom (katolícki kňazi tam pôsobili v rokoch 1661-1690).
Túto Krmanovu prezieravosť udalosti zanedlho naozaj potvrdili.
Gróf Pavol Forgáč, spolumajiteľ čachtického panstva, už hneď po satumárskom mieri podal žalobu, že na jeho majetkoch sú evanjelickí farári bez jeho vedomia, načo kráľovná vydala 21.8.1711 dekrét na ich odstránenie. Vtedy ešte síce Krman nebol na Myjave, ale úrady sa vecou začali zaoberať až v máji 1712, a vtedy tam už bol.
Krmanovi sa však podarilo obhájiť ochranným listom, ktorý získal od cisára Leopolda I. v r.1690 (a to i napriek tomu, že ten istý cisár platnosť listu v r.1691 zrušil) a tak mohol na Myjave zostať.
Avšak keby na Myjave v tom čase existovali dva kostoly, nahrávalo by to požiadavke, aby starý kostol odovzdal katolíkom. Lenže ten už nestál...
Síce v nasledujúcich rokoch ešte viac ráz musel Krman obhajovať svoje pôsobenie na Myjave, i zdôvodňovať držbu neartikulárneho chrámu, ale až do roku 1729 sa mu darilo úspešne sa obhájiť. Jeden z hlavných argumentov, prečo je kostol v jeho užívaní bolo to, že mal doklady o financovaní stavby kostola (čiže nebol stavaný z prostriedkov zemských pánov, ako to bežne bývalo).
Záver
Vyznieva to teda tak, že hlavnou Krmanovou pohnútkou na zbúranie starého kostola bolo, hoci nový ešte zďaleka nebol dokončený, aby ho nezískali znovu katolíci.
V duchu súčasných ekumenických úsilí znie táto veta veľmi nepríjmne.
Ale uvedomme si, že činy ľudí v minulosti nemôžeme hodnotiť podľa dnešných kritérií. Musíme ich hodnotiť kontexte doby, v ktorej sa udiali.
Určite, z pohľadu katolíckej cirkvi by bolo pozitívne, keby Krman kostol veľkodušne venoval katolíckemu kňazovi, ale vtedy sa také veci "nenosili". Ani z jednej, ani z druhej strany...
Z pohľadu evanjelickej cirkvi bol jeho počin logický a určite oprávnený.
Na záver ešte jednu, v duchu ekumenizmu a kresťanskej lásky trošku provokačnú poznámku:
Tak ako my odpustíme evanjelikom, že radšej zbúrali kostol, než by ho odovzdali katolíkom,
azda aj oni nám odpustia, že sme im ukradli kostol. (Veď ten čo majú teraz je aj tak väčší a krajší.)
