Nie, neľakajte sa! Tento článok nie je mojou sebakritikou, ani sebairóniou.
Jeden z mojich predchodcov naozaj na Myjave zľudovel ako strašidlo.
Neviem, prečo Myjava nemá strašidiel a legendárnych postáv viac, azda je to tým, že tvrdý kopaničiarsky štýl života romantike veľmi nežičí?
A aj toto jediné strašidlo upadá do zabudnutia.
Š. Bednár v knihe "Myjava našej jary" z r.1968 píše:
Popri všeobecne známych strašidlách mala Myjava aj jedno svojské, domáce, luteránstvom inšpirované strašidlo. Bol to povestný "Šjonfy". Mali sme pred ním úctu a mali sme z neho ozaj strach. Objavoval sa o polnoci pri katolíckom kostole a pod pazuchou si nosil vlastnú hlavu. Šjonfy má pôvod v krutom protireformačnom kňazovi, ktorý sa menoval Šimonffy. Myjavci si zachovali jeho pamiatku tým, že ním strašili deti a podľa myjavského zvyku meno strašiaka si skomolili na "Šjonfy".
Tejto témy sa dotkol i B. Varsik v knihe "Myjava" z r.1985:
Všetko svedčí o tom, že farár Adam Šimonffy (1760-1772) postupoval na Myjave tvrdšie. O tomto farárovi sa zachovala na Myjave počas mnohých generácií (až do 20. stor.) nedobrá tradícia, ktorá sa o. i. prejavila i v povere, že vraj po smrti nosil hlavu pod pazuchou a strašil Myjavčanov. Ešte aj na začiatku tohto storočia strašili Myjavčania svoje deti, že "ide Šimonffy", ako o tom písal už aj J. Trokan vo svojej básni o Myjave a J. Bodnár v monografii o Myjave.
O tomto farárovi som sa už zmieňoval v súvislosti s mýtom o ukradnutom kostole. Po troch katolíckych farároch, pôsobiacich v rokoch 1731-1760, ktorých Myjavčania všeobecne prijali, počas pôsobenia Šimonffyho prišlo k odklonu obyvateľstva od farára a postupnému návratu k protestantizmu.
Šimonffy bol konvertita, pochádzal z protestantskej rodiny a katolíkom sa stal v dospelosti. Už ako kňaz priviedol ku konverzii aj svojich rodičov.
Svojím pôsobením na Myjave, sprevádzaným tvrdosťou a nekompromisnosťou, však ľudí nepriviedol k lepšiemu duchovnému životu, ale docielil pravý opak. Dal podnet pre vznik tejto legendy, ktorá odzrkadluje, aký mali ľudia k nemu vzťah.
A keďže bol pochovaný pod dlážkou kostola, čo viac už bolo treba, než aby sa začal zjavovať?
Ale videl ho niekedy niekto? Nie sú to len prázdne reči?
Rozhodol som sa pravdu vziať do vlastných rúk...
Bolo horúce leto 2006, keď viacerým mladým zapípala esemeska: "Kto ma silny zaludok a pevny charakter, nech pride presne o polnoci z 25. na 26. jula ku kostolu."
Záhadná správa sa šírila, ale nikto o nej nehovoril nahlas. S tajomnými silami si neradno zahrávať!
25. júl večer: pouličné osvetlenie pri kostole prestáva svietiť...
23:55 - v prítmí okolia badať postavy, ktoré sa nebadane plížia z rôznych strán ku kostolu...
26. júl, 0:00 - nočné ticho prenikne tajomný zvuk, čosi ako vibrujúce stredomorské cikády a...
... z tmy sa pri kostole vynorí zvláštna postava: kňazská sutana je len slabo v kontraste s tmavým pozadím, zato hlava "pod pazuchou" je jasne rozoznateľná!
Asi sedemnásť odvážlivcov ani nedýcha! Zviera im hrdlá, zviera im žalúdky a ak im nezviera aj inde, tak si možno aj ucvrknú...
Využívam situáciu a mačkám spúsť fotoaparátu. Má len dva megapixely a slabučký zabudovaný blesk, ale stačí to na získanie historického dôkazu.
Svetlo blesku fotoaparáta vytiahlo z úkrytov poschovávaných pátračov, a nastalo všeobecné uvoľnenie.
Záhadná postava zakrátko zmizla, a už ju nikto viac nevidel.
Na záver musím s pokorou skonštatovať, že tento myjavský mýtus sa mi vyvrátiť nepodarilo.
