Právo sláviť omše, či iné bohoslužobné obrady, je chránené Ústavou SR, ako aj medzinárodnými dokumentami, ochraňujúcimi ľudské práva a slobody, ku ktorým sa náš štát hlási.
Ústava SR hovorí, že výkon týchto práv možno obmedziť (nie zakázať!) IBA ZÁKONOM, ak ide o opatrenie nevyhnutné ... na ochranu verejného poriadku, zdravia... (čl. 24, ods. 4), pričom treba dodržať podmienky ustanovené samotnou Ústavou (čl. 13, odsek 2.)
Keďže neexistuje zákon, zakazujúci omše, tak v rámci súčasných opatrení, môžu účasť veriacich na omši obmedziť len všeobecné obmedzenia, nariadené na základe existujúcich zákonov. Ak je teda vydaný zákaz hromadných podujatí a zhromažďovania, ten obmedzuje aj účasť na omšiach, ale len v počte osôb, ktorý už znamená hromadné podujatie. V žiadnom prípade však omše nezakazuje.
Podobne ak by bol vyhlásený zákaz vychádzania, tak logicky počas tohto zákazu ľudia nemôžu prísť ani do kostola na omšu. No ak by do kostola prišli ešte pred zákazom vychádzania, prípadne boli ubytovaní v objekte spojenom s kostolom (kláštor, exercičný dom), tak im tento zákaz nebráni byť na omši.
Čiže pokiaľ pri zákaze zhromažďovania počet osôb, prítomných na omši, neprekročí limit pre hromadné podujatie, je všetko v poriadku.
Počet osôb v interiéri môže byť obmedzený aj veľkosťou priestoru. Takto sa to uplatnilo na počet zákazníkov v obchode, kde je stanovená prítomnosť jednej osoby na 15 m².
Keďže čl.13., odsek 3. Ústavy SR hovorí, že zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky, tak nemožno na účasť veriacich v kostole použiť prísnejšie obmedzujúce kritériá.
Správne preto premiér Matovič na nedeľnej tlačovke odpovedal na otázku novinárky, či omše môžu byť, odpovedal, že za rovnakých podmienok, ako sú stanovené pre obchody.
