
Ako ráno odchádzali z Betánie, Ježiš pocítil hlad. Pri ceste zazrel figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Nebol totiž čas fíg. I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“
Túto udalosť opisujú Matúš a Marek. Kým Matúš píše, že figovník hneď vyschol, Marek je presnejší - píše, že figovník našli vyschnutý na ďalší deň ráno.
Tento Ježišov počin by dnes asi vyvolal protesty u ochrancov prírody.
Ale aj pre tých, ktorí nie sú až tak ekologicky úzkocitní, môže vyvolať údiv: Prečo Ježiš takto reagoval, keď nenašiel na strome ovocie? Takáto reakcia akosi k nemu nepasuje! A okrem toho ani nebol čas, kedy by figy dozrievali... To nevedel?
Všetky Ježišove skutky a reakcie mali hlboký zmysel. A teda ho má i prekliatie figovníka.
Je upozornením pre učeníkov, že majú byť pohotove pripravení, na to, čo on od nich bude žiadať. A pritom nie oni si majú určovať, či je na to vhodný čas.
Ak nebudú pripravení splniť svoju úlohu vtedy, keď to od nich žiada Pán života, už sú suchou ratolesťou...
Matúš všetky nasledujúce udalosti a Ježišove reči zhrnul akoby do jedného dňa.
Podobne to robí aj Marek, ale keďže zdôrazňuje, že figovník našli vyschnutý až druhé ráno (utorok), tak aj tieto udalosti sú u neho posunuté až na ďalší deň. Markovmu časovému podaniu nahráva aj poznámka u Matúša a Marka po skončení súboru týchto rečí a udalostí, že bolo dva dni pred Veľkou nocou (Mt 26,2; Mk 14,1), čiže utorok, lebo sviatky začínali vo štvrtok (Mt 26,17; Mk 14,12).
Lukáš tieto udalosti uvádza poznámkou: "denne učil v chráme" (Lk 19,47), čiže nešpecifikuje presne, čo sa v ktorý deň udialo.
Za povšimnutie ešte stojí, že podľa Marka Ježiš pri pondelňajšej návšteve Jeruzalema vyhnal kupcov z chrámu, čo Matúš a Lukáš zaradili už na nedeľu , hneď po Ježišovom mesiášskom príchode do Jeruzalema.
Pri týchto rozdieloch v detailoch opisov evanjelií si treba uvedomiť, že evanjelistom nešlo o chronologický záznam udalostí, ale o ich obsah, o duchovný odkaz pre čitateľa.
Večer Ježiš znovu odišiel z Jeruzalema. Buď opäť do Betánie (ráno opäť išli popri figovníku), alebo na Olivovú horu, ako súhrnne píše Lukáš: "Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová." (Lk 21,37)