Ježiš a učeníci, tak ako všetci pútnici, ktorí prišli na sviatky do Jeruzalema, museli si nájsť dom, v ktorom by mohli sláviť túto sviatočnú večeru.
I keď zvykli nocovať pod holým nebom, tento sviatok si vyžadoval stráviť večer vo vnútri domu.
Ježiš poslal Petra a Jána, aby sa postarali o prípravy večere. Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a majiteľovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ,Učiteľ ti odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Prečo Ježiš posiela apoštolov takým zvláštnym, komplikovaným spôsobom? Veď je zrejmé, že s majiteľom domu sa poznali. Tak nestačilo povedať jeho meno?
Stretol som sa s vysvetlením, že evanjelisti nechceli prezradiť v čase prenasledovania kresťanov tento dom, lebo v ňom sa neskôr schádzali kresťania, aby zostali utajení.
Keďže však na Turíce, pri zoslaní Ducha Svätého bol tento dom „spopularizovaný“, také vysvetlenie neobstojí.
Skôr treba hľadať príčinu v samotnom okolí Ježiša a učeníkov: Judáš. Ak by vedel, v ktorom dome bude Ježiš večerať, mohol to oznámiť veľkňazom - a tam by si naňho počkali.
Ježiš však nechcel, aby narušili Poslednú večeru, ktorá bola veľmi dôležitá. A tak posiela apoštolov spôsobom, aby sa to Judáš nedozvedel.
V súvislosti s Poslednou večerou nám Jánovo evanjelium spôsobuje jeden problém: Ján sa vôbec nezmieňuje, že by sa jednalo o veľkonočnú sviatočnú večeru, ba vyslovene spomína, že veľkňazi sa až na druhý deň chystali zabíjať baránka. Pre tento rozpor existuje viacero vysvetlení.
Dôležité pre pochopenie tejto odlišnosti je to, že Jánovo evanjelium nadraďuje teologický pohľad nad dejepisný. Preto chce zdôrazniť, že v deň, keď sa zabíjali veľkonočné Baránky, bol zabitý ten pravý Baránok, ktorý zomrel, aby sme my mohli žiť.
