Tradíciu betlehemov, ako súčasti Vianoc, zaviedol v roku 1223 sv. František z Assisi, keď svojim spolubratom a ľuďom z okolia chcel ukázať chudobu, do akej prišiel Boží Syn. V jaskyni neďaleko Greccia pripravil jasle, vola a osla, boli tam aj Jozef a Mária, a do jaslí uložili malé dieťa. Bol to vlastne už vtedy "živý betlehem", čo je v posledných rokoch považované za moderné.
V nasledujúcich rokoch si obyvatelia už sami robili živé i umelé betlehemy, a táto tradícia sa šírila veľmi rýchlo ďalej.
Kým niektoré betlehemy sú počas celého vianočného obdobia stále rovnaké, iné sa dnes menia:
Pastieri s ovečkami ustupujú do úzadia, prípadne odchádzajú úplne, a miesto pri jasličkách zaujímajú traja králi so sprievodom.
Tento zvyk zdôrazňuje, že vianočný čas ešte neskončil, práve naopak, sviatok Zjavenia Pána je druhým vrcholom tohto obdobia.
Sviatok Zjavenia Pána slávili kresťania na Východe už v 3. storočí, a tak je starší než samé Vianoce. Prípominali si v ňom tri biblické udalosti, v ktorých sa Boh dal svetu spoznať vo svojom Synovi: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst v Jordáne a prvý zázrak na svadbe v Káne.
Časovo i obsahovo tento sviatok nadviazal na Vianoce a tak do popredia vystúpila prvá z udalostí - poklona mudrcov z Východu.
Ľudová tradícia postupne urobila z mudrcov troch kráľov a dala im aj mená Gašpar, Melichar a Baltazár. Okolo ich života vzniklo mnoho legiend.
Títo traja muži sa vraj po návrate do domoviny stali horlivými misionármi. Ako starci sa stretli s apoštolom Tomášom, na jeho ceste do Indie. Ten ich vysvätil za biskupov. Keď potom krátko po sebe všetci traja zomreli, boli pochovaní do spoločného hrobu.
V 4. storočí ich pozostatky vyzdvihla sv. Helena, matka cisára Konštantína a odviezla ich do Talianska. Neskôr ich venovala milánskemu biskupovi Eustargiovi, ktorý ju o ne prosil. Eustargiov nástupca na biskupskom stolci Protasius dal pre ostatky zhotoviť kamenný sarkofág, ktorý umiestnil na Eustargiov hrob.
Hoci Cirkev oficiálne úctu k trom kráľom ako svätcom nikdy neuznala, pre sviatok Zjavenia Pána sa zaužíval sviatok Troch kráľov.
Tiež v Kolíne nad Rýnom, kam v roku 1164 Fridrich Barbarosa previezol z Milána tieto údajné ostatky troch kráľov, je im ako svätcom zasvätená katedrála. Ostatky sú uložené v zlatom zdobenom relikviári.
Mimo Kolína však úcta k trom kráľom ako svätcom uznaná nie je.
Po reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa Cirkev vrátila k používaniu pôvodného názvu sviatku Zjavenie Pána.
