Sv. Juraj sa narodil v druhej polovici 3. storočia v Kapadócii (dnešné východné Turecko), bol vojakom rímskej armády a zomrel mučeníckou smrťou pravdepodobne za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov (r.303-305).
Jeho úcta sa veľmi rýchlo rozšírila na Východe a tiež aj na Západe. Už o niekoľko desaťročí po jeho smrti sa objavujú kostoly zasvätené, tomuto mučeníkovi. Prvý dal postaviť už cisár Konštantín Veľký v prvej polovici 4. stor.
Napriek tomu, informácie o živote tohto svätca sa zachovali len v legendách, a to v rôznych verziách, takže historicky istých informácií o ňom je veľmi málo.
Život sv. Juraja
Podľa niektorých zdrojov bol jeho otec Peržan a matka Kapadóčanka.
Iné pramene hovoria, že jeho otec bol dôstojníkom rímskej armády v Kapadócii, kým matka pochádzala z Lyddy v Palestíne.
Juraj sa narodil v Kapadócii niekedy v r. 270-280. Jeho meno (lat. Georgius) pochádza z gréckeho Georgios, čo znamená roľník. Ako možná krajina jeho pôvodu sa uvádza aj Gruzínsko, ktoré nesie jeho meno (Georgia).
Rodičia ho už od detstva vychovávali v kresťanskej viere. Keď jeho otec zomrel, matka sa aj s Jurajom vrátila do rodnej Lyddy (Diospolis).
Pod vplyvom otcovho vzoru i mladý Juraj vstúpil do rímskej armády, kde veľmi rýchlo napredoval vo vojenskej kariére. Ako dvadsaťročný sa stal tribúnom a zakrátko sa stal členom osobnej stráže cisára Diokleciána v Nikomédii.
V tomto čase prežívali kresťania dlhšie obdobie pokoja, a tak mohli zastávať aj významné štátne a vojenské funkcie. To sa však zmenilo v roku 303, keď cisár Dioklecián pod vplyvom spoluvladára Galéria a svojich poradcov rozpútal kruté prenasledovanie kresťanov.
Mučeníctvo
Juraj sa mal zúčastniť perzekúcií voči kresťanom, on však namiesto toho verejne kritizoval cisárovo rozhodnutie, za čo ho dal rozzúrený cisár mučiť.
Po rôznych mučeniach (napr. trhanie na kolese s klincami, hodený do vriaceho vápna, pričom sa mu nič nestalo) bol Juraj napokon sťatý.
Jeho mučeníctvo vraj tak zapôsobilo na cisárovnu Alexandru i pohanského kňaza Athanasia, že sa potom tiež stali kresťanmi, a aj oni podstúpili mučenícku smrť.
Mučenícku smrť podstúpil sv. Juraj buď priamo pri meste Lydde (Diospolis), alebo tam bolo potom jeho telo prevezené, pretože tam bol sv. Juraj pochovaný.
Jeho hrob sa stal čoskoro pútnickým miestom, obdareným zázrakmi, a ešte za cisára Konštantína bola nad ním postavená cintorínska bazilika. Cisár Justinián tam dal potom postaviť veľkolepú baziliku. O svätom Jurajovi hovorí aj grécky nápis, ktorého pôvod archeológovia kladú do roku 368.
Takto sa na Východe šírila úcta k sv.Jurajovi už v 4. a najmä v 5. storočí, a od 6. storočia sa objavuje i na Západe.
Veľmi rozšírená tradícia tvrdí, že sv. Juraj pred svojou smrťou prosil Boha, aby vypočul modlitby tých, ktorí ho budú prosiť pre pamiatku Jurajovho mučeníctva. Podobná tradícia existuje aj o sv. Krištofovi a sv. Barbore. Všetci traja sú medzi štrnástymi svätými, ktorí sa nazývajú pomocníkmi v núdzi. Tým dal Boh osobitnú moc pomáhať ľuďom v ich potrebách.
Sv. Juraj a drak
V stredoveku sa rozšírila legenda o boji sv. Juraja s drakom. Jej pôvod siaha k začiatku 11. stor. do Kapadócie a zachovala sa v rôznych verziách.
Jej najstaršie zachované podanie sa nachádza v knihe Zlatá legenda, ktorú napísal v 13. stor. janovský arcibiskup Jakub z Varazzy.
Udalosť kladú rôzne verzie legendy do rôznych krajín (Kapadócia, Cyréna v Líbyi, Lydda...).
Krajinu sužoval drak. Podľa rozvinutej verzie legendy, si drak urobil hniezdo pri prameni, ktorý bol zdrojom vody pre celé mesto.
Aby sa ľudia dostali k vode, museli každý deň obetovať jednu ovcu, ktorou odlákali draka od prameňa. Po čase sa im ovce minuli, preto boli prinútení obetovať ľudí, ktorých vyberali lósom.
Keď lós padol na kráľovu dcéru a mali ju obetovať drakovi, objavil sa tam svätý Juraj a draka premohol.
Spútaného draka priviedol pred kráľa a obyvateľov mesta. Sľúbil, že ho zabije, ak sa všetci stanú kresťanmi. Tak sa potom aj stalo.
Legenda vyznieva úplne rozprávkovo, a svojím dejom pripomína niektoré staré pohanské - antické i orientálne príbehy (napr. o Perzeovi a Andromede). Je dosť možné, že vznik legendy bol nimi aj inšpirovaný.
Avšak nejedná sa len o prenesenie pohanského mýtu do kresťanstva.
Legenda o Jurajovi a drakovi má svoj vlastný obsahový zmysel: je alegóriou šírenia kresťanstva v boji s pohanskými kultmi.
Drak je symbolom diabla, ktorý drží ľudí vo svojej moci, a len viera v Ježiša Krista ich môže oslobodiť.
Sv. Juraj premohol draka, keď sa postavil pred cisára, verejne vyznal svoju vieru a hájil kresťanov. Svoje vyznanie potom zavŕšil mučeníckou smrťou.
Úcta
Úcta k sv. Jurajovi je všeobecne rozšírená v mnohých krajinách. Veľké množstvo kostolov je zasvätených tomuto svätcovi, ktorý je patrónom i mnohých miest (napr. Moskva, Brusel, Istanbul, Janov, Benátky) a krajín (Anglicko, Gruzínsko, Kanada, Nemecko, Katalánsko, Rusko, Srbsko, Čierna Hora, Litva, Malta, Libanon, Etiopia).
Východná cirkev označuje sv. Juraja ako megalomartyra (veľkomučeníka).
Je vzývaný a uctievaný ako ochranca pri kožných chorobách, horúčke, pri šírení moru a iných infekčných nákaz, i ako patrón mnohých remesiel a profesií: vojakov, kováčov, sedlárov, baníkov, debnárov, sedliakov, roľníkov, artistov, pocestných, chovancov v ústavoch, zajatcov, je tiež ochrancom koní a dobytka, v bojoch všetkého druhu, proti vojnovým nebezpečiam, proti pokušeniam a za dobré počasie.
V stredoveku bol svätý Juraj zvlášť patrónom rytierov, v súčastnosti ho ako svojho patróna utievajú skauti.
Má nám svätý Juraj čo povedať i dnes? Alebo ho treba zaradiť k folklóru, tradíciám a histórii?
Jeho hrdinské vyznanie viery pred cisárom, ktorý sa rozhodol kruto prenasledovať kresťanov, a upozornenie na jeho nesprávne konanie, by malo byť inšpiráciou i pre dnešných veriacich, aby mali odvahu verejne vyznať svoju vieru, a tých, čo konajú zlo, jasne napomenúť.
I legenda s drakom je aktuálna pre dnešné časy.
Drak - diabol i v dnešnej dobe využíva rôzne prostriedky, aby ľudí zotročil, aby ich držal v strachu a obral i o to najcennejšie. A mnohí mu to najcennejšie i dobrovoľne dávajú.
I dnes je potreba takých Jurajov, ktorí upozornia svet na to, v čom spočíva skutočná sloboda a pokoj človeka.
