Obaja Ježišovou priamou rečou prepájajú vzkriesenie s nanebovstúpením. Čiže celých 40 dní uvádzajú v časovej skratke.
Lukáš zaznamenáva slová vzkrieseného Ježiša:
„Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“
Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami. Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ (Lk 24,44-49)
Na Lukášovo evanjelium nadväzujú Skutky apoštolov.
Jeho evanjelium sa orientuje na Jeruzalem (ako svedectvo, že Ježiš je očakávaný Mesiáš) - zaznieva to i v týchto slovách: aby zostali v meste.
Skutky sa zameriavajú na šírenie Evanjelia medzi národy, do celého sveta - táto idea je i tu naznačená v slovách "všetkým národom, počnúc od Jeruzalema".
Kým Lukášovo podanie Ježišových slov zdôrazňuje, aby čakali v Jeruzaleme na príchod Ducha Svätého, Marek zdôrazňuje vyslanie apoštolov do celého sveta, podobnými slovami, ako Matúš uvádza pri zjavení na vrchu v Galilei:
„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ (Mk 16,15-18)
Priebeh samotného nanebovstúpenia Marek neopisuje, len stručne konštatuje:
Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. (Mk 16,19)
Lukáš je v evanjeliu trochu konkrétnejší:
Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali
(Lk 24,50-52a)
V Skutkoch opisuje Lukáš tieto udalosti omnoho podrobnejšie:
Keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“
A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ (Sk 1,4-8)
Inými slovami tu Lukáš opisuje to, čo uviedol i v evanjeliu (Lk 24,47-49). Ďalej pokračuje:
Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí.
A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“
Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema. (Sk 1,9-12)
Apoštoli ešte neboli posilnení Svätým Duchom, preto sa pri Ježišovom odchode objavuje akási nostalgia. Povzbudení anjelmi majú hľadieť tým, čo odchádza, ale čo je pred nimi.
Tu Lukáš aj presne lokalizuje, kde sa nanebovstúpenie odohralo.
I v evanjeliu píše, že sa apoštoli vrátili do Jeruzalema:
S veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme a velebili Boha.
(Lk 24,52b-53)
Tu však Lukáš znovu použil časovú skratku, pretože ich pôsobenie v chráme prišlo až po zoslaní Svätého Ducha, ako to podrobne uvádza v Skutkoch: 2,45; 3,1-4,2; 5,12; 5,19-20.25; 5,42.
Marek v poslednej vete evanjelia nadväzuje na Ježišove slová - príkaz apoštolom, uvádza ako ich skutočňovali:
Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. (Mk 16,20)
Marek svoje evanjelium písal v Ríme, počas Petrovho pobytu v tomto centre svetového impéria. Ostatní apoštoli sa už tiež z Jeruzalema rozišli do rôznych krajín, niektorí už zomreli mučeníckou smrťou. Preto mohol napísať v závere, ako príkaz ísť do celého sveta uskutočnili.
