Jedinými očitými svedkami zmŕtvychvstania boli vojaci, ktorý strážili Ježišov hrob.
Je zaujímavé, že kým učeníci po Ježišovej smrti ani nepomysleli, že by mohol vstať z mŕtvych (niektorí odchádzajú presvedčení, že všetkému je koniec, dokonca i po tom, čo sa už správa o zmŕtvychvstaní začala medzi učeníkmi šíriť: Lk 24,21-23);
naproti tomu veľkňazi a starší ľudu, ktorí v Ježiša neverili, jeho predpoveď o zmŕtvychvstaní brali omnoho vážnejšie: V sobotu (ktorú mali svätiť) išli za Pilátom, aby dal na tri dni strážiť hrob, lebo Ježiš hovoril, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Pilát im povedal: "Máte stráž. Choďte a strážte ako viete." (Mt 27,62-66)
Veľkňazi teda použili židovskú chrámovú stráž, aby strážila hrob. Nevedomky tak potvrdili Ježišove slová, keď o svojom tele hovoril ako o chráme: "Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím." (Jn 2,19-22) Vojaci, určení, aby strážili chrám - Božiu svätyňu, boli vyslaní strážiť Ježišovo telo v hrobe.
Keď teda prišlo k Ježišovmu zmŕtvychvstaniu, títo vojaci boli jedinými priamymi svedkami (Mt 28,2-4). Avšak keď prekonali strach, ktorý ich úplne paralyzoval, išli vec oznámiť veľkňazom. (Mt 28,11)
Tí však ani potom neuznali svoj omyl. Potvrdilo sa, čo už prv hovoril Ježiš: "Neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal." (Lk 16,31)
Miesto toho, aby akceptovali pravdu, rozhodli sa ďalej proti pravde bojovať: Dali vojakom peniaze, aby klamali, že pri stráži zaspali a za ten čas vraj Ježišovi učeníci ukradli jeho telo. (Mt 28,12-15)
Vojaci, jediní očití svedkovia, boli ochotní za peniaze klamať, hoci za tvrdenie, že v službe pri stráži zaspali, im hrozil trest smrti.
Pritom ich klamstvo bolo také priehladné: Ak spali, ako mohli vedieť, že to boli Ježišovi učeníci? Ako to, že sa nezobudili, keď od vchodu do hrobu bolo treba odvaliť veľký kameň, čo sa po tichu urobiť nedalo?
Prvým svedectvom bol teda prázdny hrob, ktorý videli ženy (Mt 28,5; Mk 16,6; Lk 24,3; Jn 20,1.12) a tiež apoštoli Peter s Jánom (Lk 24,12; Jn 20,3-10). Avšak prázdny hrob sám o sebe nie je ešte dostatočným dôkazom.
Ten prichádza až s osobným stretnutím s Ježišom: najprv ženy - konkrétne Mária Magdaléna, potom učeníci na ceste do Emauz, napokon samotní apoštoli, ktorým sa zjavil v nasledujúcom období viac ráz, pretože práve ich si vybral, aby odovzdávali svedectvo o zmŕtvychvstaní ako prejav viery. Tak to hovorí aj apoštol Peter u rímskeho stotníka Kornélia: "Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil - nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí." (Sk 10,40-43)
Ježiš sa teda zámerne nezjavil všetkým. Mnohí, ako napr. veľkňazi, by ho ani tak neuznali. Naopak, Ježiš chce, aby jeho prijatie bolo predmetom viery, nie strachu z jeho zjavenia sa. Preto sa dal vidieť len tým ktorí v neho verili. Ako uvádza sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom, raz to bolo dokonca 500 ľuďom naraz.
Hlavným svedectvom o Ježišovom zmŕtvychvstaní je teda ohlasovanie apoštolmi.
Samotné evanjeliové texty neboli písané ako svedectvo o zmŕtvychvstaní. Pretože ich čitatelia brali Ježišovo vzkriesenie ako fakt a základ viery, ktorý vtedy nebol spochybňovaný. Preto evanjeliá tieto udalosti opisujú, ale nebol dôvod, aby ich apologeticky obhajovali.
A čo Panna Mária? Jej sa Ježiš po zmŕtvychvstaní nezjavil?
Evanjeliá o tom nič nehovoria. Zaujímavé však je, že Panna Mária sa nenachádza medzi ženami, ktoré sa v ráno po sobote ponáhľali k hrobu. Pritom je prirodzené, že matky, ktorým zomrelo dieťa, trávia veľa času pri jeho hrobe.
Mária nie. Prečo?
Iste preto, že bola presvedčená o tom, že hrob je prázdny. Preto nebol dôvod, aby išla k hrobu.
Mária, ktorá je vzorom vo viere a v počúvaní Božieho slova (Lk 2,19.51; 8,21; 11,28), iste chápala Ježišove slová o zmŕtvychvstaní a verila im.
V kresťanskej tradícii sa objavuje aj tvrdenie, že sa Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní zjavil ako prvej práve svojej matke.
Toto tvrdenie, hoci nemá oporu v biblickom texte, je celkom pochopiteľné a logické. Nie je v rozpore ani s informáciou v Markovom evanjeliu: "Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne..." (Mk 16,9)
Slovo "najprv" totiž neznamená "prvej", ale "skôr ako ostatným", ktorí boli povolaní vydávať svedectvo o Ježišovom zmŕtvychvstaní. A táto úloha bola určená apoštolom, nie Panne Márii.
