Tomáš pochádzal zo šľachtickej rodiny d`Aquino. Hoci bol siedmym dieťaťom tejto mnohodetnej rodiny, jeho otec myslel i na jeho budúcnosť. Preto dal Tomáša už ako päťročného na výchovu do benediktínskeho opátstva Monte Casino, kde bol opátom jeho brat. Vo svojich snoch už videl syna, ako sa raz stane opátom tohto slávneho kláštora. Lenže tento sen sa mu nesplnil.
Keď mladý Tomáš odišiel študovať filozofiu do Neapola, spoznal tam rehoľu dominikánov a rozhodol sa pre túto formu života, zasväteného Bohu. Asi dvadsať ročný vstúpil do noviciátu. Jeho rodina, a zvlášť otec, ťažko niesli, že Tomáš sa rozhodol byť "žobravým mníchom".
Keď spolu s inými rehoľníkmi cestoval do Bologne, prepadli ich Tomášovi starší bratia, a uniesli ho. Asi dva roky ho väznili na rodinnom hrade, pričom súrodenci, ba i matka robili všetko pre to, aby ho odhovorili od jeho rozhodnutia (dokonca mu doviedli mladú dievčinu, aby ho zviedla).
Tomášovi sa napokon podarilo z väzenia ujsť a vrátil sa k dominikánom.
Profesor Bagin nám s obdivom živo rozprával o tom, s akou odvahou mladý Tomáš zvliezol po lane z okna svojej cely do priepasti pod hradom, aby unikol z tohto väzenia.
Keď už bol Tomáš váženým profesorom, prejavovala sa nielen veľkosť jeho ducha, ale aj jeho tela. Spôsobovalo to problémy najmä v kláštornej jedálni, kde bratia, sediaci za stolom, nemali stoličky, ale sedeli na jednej lavici. Aby si však mohol za stôl sadnúť aj Tomáš, museli lavicu odsunúť tak ďaleko, že ostatní mali problém dosiahnuť na stôl.
Preto bratia na Tomášovom mieste vyrezali do stola oblúk. Takto si mohol Tomáš sadnúť za stôl bez toho, aby museli lavicu od stola odsúvať.
Tomáš zomrel ako 49 ročný počas cesty na koncil do Lyonu. Životopisy uvádzajú, že už bol vtedy chorľavý, a preto cestu nezvládol.
Profesor Bagin však hovoril, že priama príčina smrti bola iná. Ako cestoval na somárikovi (chúďa zviera!), tak sa stalo, že nad cestu vytŕčal konár, ktorý si Tomáš nevšimol. A ten ho udrel do hlavy.
Po tomto úraze sa začal jeho zdravotný stav veľmi zhoršovať, a za niekoľko dní v cisterciátskom opátstve Fossanova zomrel. Pravdepodobne na krvácanie do mozgu.
A ešte zaujímavosti z iných zdrojov.
Keď mladý Tomáš študoval v Kolíne nad Rýnom, kde bol jeho učiteľom slávny dominikánsky vedec Albert Veľký, zostával napriek svojmu nadaniu Tomáš utiahnutý a mlčanlivý. Medzi spolužiakmi si preto vyslúžil prezývku "nemý vôl".
Keď sa o tom dozvedel Albert, povedal svojim študentom: "Tento nemý vôl raz zareve tak, že to bude počuť po celom svete."
Vtedy ešte nikto netušil, že z tohto tichého a skromného chlapca bude raz významný profesor.
Keď už Tomáš pôsobil na parížskej univerzite, zažil tiež mnoho ústrkov. Bolo to spôsobené aj tým, že na akademickej pôde sa i takto prejavovala konkurencia medzi svetským a rehoľným klérom, ako aj medzi filozofiami, reprezentovanými dominikánmi a františkánmi.
Tomáš sa však napriek problémom a ústrkom presadil vďaka hlbokej a vecnej argumentácii. Pritom vynikal skromnosťou, nábožnosťou a bezúhonnosťou života. Niet divu, že ho začali nazývať "anjelským učiteľom" (Doctor angelicus).
V sporoch medzi jednotlivými filozofickými smermi bolo zvlášť dramatickým stretnutie Tomáša s františkánom Johnom Peckhamom, predstaviteľom platónskeho augustinianizmu. Na verejnej dišpute vášnivý Peckham vystupoval povýšenecky, ironicky a urážlivo. Tomáš ticho vypočul jeho argumenty sprevádzané rôznymi útokmi, a potom pokojne a vecne odpovedal.
Poslucháčov ohromila nielen kvalita Tomášových argumentov a dôkazov, ale aj jeho obdivuhodný pokoj a pokora. Sám Peckham neskôr uznanlivo nazval Tomáša "poníženým učiteľom" (Doctor humilis).
Počas svojho pobytu v Paríži, zažil Tomáš posmešky aj od spolubratov v kláštore.
Raz začal jeden z nich na kláštornom dvore kričať: "Brat Tomáš, poď sa rýchlo pozrieť! Nad Parížom letí somár!"
Na veľké volanie Tomáš vyšiel von a všetci bratia sa začali smiať, že sa nechal nachytať.
Tomáš pokojne povedal: "Skôr uverím tomu, že nad Parížom letí somár, než že by rehoľný brat mohol klamať." A vrátil sa ku svojim knihám.
Neviem, či všetky tradované čriepky zo života svätého Tomáša sú historicky isté. Ponúkajú nám však iný pohľad na tohto svätca, než len cez múdre tézy jeho kníh. Život svätých nie je obyčajnému človeku až tak vzdialený, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Aj ich obyčajné človečenstvo má svoj podiel na tom, že si ich môžeme ctiť ako svätých.
