V momente, keď sa predo mnou otvorili automatické vstupné dvere, ani neviem odkiaľ vyskočili, zrazu mi stáli v ceste traja SBS. Jedna žena a dvaja muži. Jeden z mužov zaujal postoj kovboja, pripraveného tasiť kolty...
Prvé, čo mi napadlo - azda tu Jojka točí nové diely Uhorčíka?
No keď na mňa pani SBS spustila krik, že je vyhlásený mimoriadny stav a tak do 11.00 nesmiem vstúpiť, ak nie som dôchodca, tak som pochopil realitu.
Prekvapilo ma to. Ani mi nenapadlo, že by táto volovina (vlastne matovina) mohla platiť ešte stále. Veď už koľko ráz náš osvietenský Igor zmenil pravidlá, odkedy bolo toto vyhlásené. "Odvolávám, co jsem odvolal, a slibuji, co jsem slíbil."
Pani SBS dôrazne pripomenula, že mimoriadny stav bol predĺžený na 90 dní a teda platí aj toto pravidlo. Jej dôrazný hlas a nekompromisný postoj zdôraznili aj jej dvaja spoločníci postojom, za aký by sa ani Bruce Lee hanbiť nemusel.
S rúškom na tvári som si naozaj pripadal ako odhalený terorista, vlastizradca a narušiteľ svetového mieru.
Aby azda títo ochrancovia kozmickej harmónie neprikročili k mojej fyzickej likvidácii, otočil som sa na ústup...
Od pokladne von práve tlačila vozík plný mačacích konzerv jedna - asi 40 ročná "dôchodkyňa"... Alebo, že by tam tá pani bola už od skorého rána?
Rozhodol som sa, že sa neúspechom odradiť nedám. Azda niekde ešte zostali iskričky normálnosti - skúsim teda iné obchody. Keďže však v našej infikovanej spoločnosti niektorí považujú ľudskosť a zdravý rozum za zločin, neuvediem o ktoré obchody sa jednalo, aby som ich zamestnancom azda nespôsobil problémy, že nariadenia nášho vladyku nedodržiavajú stopercentne.
Do ďalšieho obchodu, kam som prišiel, som vstúpil bez problémov. Pozerám: pár dôchodcov, mamičky s deťmi, ktoré by mali byť v škole, muž v strednom veku...
V tom sa oproti mne objavil SBSkár. Previnilo som sa pripravoval na to najhoršie. Ale prešiel okolo mňa a postavil sa pred vchod.
Aspoň niekto normálny - povedal som si.
No, keď som nakúpil a vyšiel von, bol som svedkom, ako SBSkár zastavil mladíka, ktorý chcel ísť dnu. Povedal, že vstúpiť môže jedine ako sprievodca nejakého dôchodcu.
Mladík pozdravil babičku, ktorá práve tlačila dovnútra nákupný vozík, a slušne sa jej spýtal, či ju môže dnu sprevádzať. Babička evidentne nechápala, čo sa deje, ale SBSkár sa usmieval nad svojou dobre splnenou povinnosťou.
Hoci som si kúpil všetko, čo som potreboval, zvedavosť mi nedala, aby som nešiel aj do susedného obchodu. Žiaden SBS tam nebol.
Len predavačka, ktorá neďaleko vchodu zápasila so stohom kartónov, na mňa začala kričať: "Pane, koľko máte rokov?"
Odpovedal som, že dosť, a šiel ďalej. Možno by sa aj za mnou rozbehla, ale kartóny sa na ňu začali sypať...
V tomto obchode evidentne využívali "čas pre dôchodcov" na vykladanie tovaru, pretože bolo problém pomedzi krabice a palety prejsť. Tých pár dôchodcov o paličkách, čo tam nakupovali, mali naozaj čo robiť, aby prešli.
Kúpil som tam nejakú drobnosť, keďže už som sa tam tak drzo votrel, a išiel som ďalej.
Cestou k štvrtému reťazcu (bolo už 10.45 - tak som nevedel, či to ešte stihnem v čase pre dôchodcov) som si uvedomil, že potrebujem ešte kúpiť tužkové batérie.
A vtedy mi napadlo: čo to vlastne je za obmedzenie? Veď ono sa týka len nákupu potravín a drogérie, ale nie iného tovaru. A batérie nie sú ani potraviny, ani drogéria, tak by som nemal mať problém.
Pri vstupe do reťazca sa mi však postavil do cesty drobný pán SBS s komentárom, že ja ešte isto nemám 65 rokov a preto ma dnu pustiť nesmie.
Povedal som mu, že idem do elektro-oddelenia a na ten sa žiadne obmedzenia nevzťahujú. Lenže podľa neho tam nemôžem ísť, lebo by som musel ísť cez oddelenie zeleniny...
No potom si asi uvedomil... - neviem náš fyzický nepomer, alebo blížiacu sa 11 hodinu - ...a tak zahlásil, že sa so mnou naťahovať nebude, a nech si idem, kam chcem.
Vo vnútri som pri ovocí a zelenine míňal mnoho "dôchodcov" vo veku 20-40 rokov, i mladé manželské páry...
Kúpil som baterky, a v nádeji, že som bezpečnosť štátu až tak veľmi neohrozil, som sa pobral ďalej.
