Súdruh okresný cirkevný tajomník bol pána farára upozorniť, že chce mať vo svojom okrese poriadok a pokoj, preto nech sa prestane venovať mládeži. Ak neuposlúchne, tak bude za to pykať.
Kňaz neuposlúchol...
Existoval paragraf trestného zákona o "marení štátneho dozoru nad cirkvami", vďaka ktorému by neposlušný pán farár mohol byť odsúdený na dva roky nepodmienečne.
Ale hneď by toho bola plná "Slobodná Európa", "Hlas Ameriky" i "Vatikánsky rozhlas". Tak to by nebolo dobré riešenie. Bol by to jasný politický proces.
Dalo by sa ho potretať odobratím štátneho súhlasu k pastoračnej činnosti.
Ani to nie je dobrý nápad, už s tým skúsenosti mali: kňazovi zobrali štátny súhlas; a kým predtým stačilo sledovať faru, aby o ňom všetko vedeli, teraz im behal s mladými po republike, a nevedeli kde je mu koniec.
A tak súdruhovia hľadali iné riešenie. A našli...
Našli rómskych chlapcov z dediny, ktorým pán farár požičal gitaru. Chlapci s veľmi nízkou inteligenciou, ale vedeli pochopiť, že ak bude farár v base, gitaru si budú môcť nechať.
A prečo by mal ísť farár do basy? Načo nad tým uvažovať, veď ísť do basy je celkom bežné, aj ich tatkovia tam už zopár ráz boli... A keď o tom hovoria súdruhovia príslušníci, tak tí najlepšie vedia, kto patrí do basy.
A aký trestný čin pán farár teda spáchal? Poskytovanie alkoholu maloletým.
Prokurátorka sa chlapcov pri vypočúvaní pýta, či už pili pivo. - Samozrejme.
A pili ste ho aj na fare? - Áno.
A kto ho tam priniesol? - Pán farár. (Pre robotníkov, ktorí niečo opravovali. Chlapci si nejakú tu flašku asi naozaj šlohli.)
Trestný čin je jasný. Ale prokurátorke to nestačí. Chce prípad, ktorý ju posunie vyššie...
Chlapci sú natoľko málo inteligentní, že nedokážu na súde vypovedať, tak ako ich to učili, a tak ich prokurátorka vedie svojimi otázkami:
A máte radi pána farára? - Áno.
A prečo ho máte radi? - Je k nám dobrý. Aj gitaru nám požičal.
A má aj pán farár rád vás. - Áno
A ako to viete? - Milo sa nám prihovorí a občas nás aj pohladil po hlave.
Dobre, to už stačí! Súdna zapisovateľka má tiež svoje inštrukcie a v zápise znie veta trochu inak:
"... občas nás hladkal po pohlaví."
Banskobystrický sudca tiež vie čo má robiť: nariaďuje sexuologické vyšetrenie obžalovaného.
Hneď v noci ho deportujú do Prahy, kde sa podrobí ponižujúcim vyšetreniam, a zasa nocou cesta späť...
Rozšírené obvinenie na "pohlavné zneužívanie" je napokon stiahnuté, a vyčerpaný a psychicky zničený kňaz je odsúdený LEN za podávanie alkoholu maloletým na pol roka podmienečne...
Súdruhom to stačí. Vedia, že tento neposlušný "čiernokabátnik" už dostal svoju príučku, a pre druhých to bude celkom účinné varovanie. Nech sa len boja!
Povedali by sme, že už je to dávno za nami. Ale je to tak? Prečo sa mi tento príbeh vynoril po štvrťstoročí v pamäti?
História sa opakuje, alebo pokračuje?
Traja františkáni, študenti teológie, sú podozriví, že sexuálne zneužívali dvoch chlapcov.
Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom...
A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý (červený) drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. ...
Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, ...
Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.
I zastavil sa na morskom piesku.
Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená...
Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.
Celá zem obdivovala šelmu; klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?“
Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života... (porov. Zjv 12,1-13,8)
Uvažujem, komu v roku 1989 červený drak odovzdal svoju moc?
