Máme však smutné skúsenosti. Nielenže nezávislosť sudcov je neistá (či už voči politikom, ale aj finančným oligarchom, ba aj mafiánom), ale aj sudcovské posty na Najvyššom i Ústavnom súde sa stávajú lukratívnym korytom pre skrachovaných politikov.
A máme aj stále živú skúsenosť, keď skrachovaný politik stále politikárči na Najvyššom súde...
Som v tejto oblasti síce absolútny laik, ale myslím si, že by pomohli ten náš augiášov chliev prečistiť dve pravidlá:
1. Aktívny politik z vysokého postu (prezident, predseda a podpredseda vlády, minister, štátny tajomník, poslanec NRSR, člen celoštátneho alebo regionálneho predsedníctva politickej strany) by mohol kandidovať na sudcu Ústavného a Najvyššieho súdu, alebo predsedu iného súdu až po uplynutí PIATICH rokov od ukončenia politickej činnosti na danom poste.
2. Politik, ktorý sa v rámci svojich politických aktivít verejne vyjadroval v rozpore s Ústavou SR, alebo sa podieľal na vytvorení alebo prijatí zákona, ktorý následne Ústavný súd zrušil, sa môže uchádzať o post sudcu až potom, keď sudcovská rada posúdi jeho odbornú spôsobilosť. Ak by sa uchádzal o post sudcu Ústavného alebo Najvyššieho súdu, jeho odbornú spôsobilosť posúdi Ústavný súd.
Čo na to poviete, páni poslanci? Pustíte do toho chlieva trochu čistej vody?
