Bol čas, keď sliepky našich známych začali kvokať. Mamička sa rozhodla, že poukladá pod kvočku vajíčka, aby sa vyliahli malé kuriatka. Keďže to bolo veľmi skoro na jar, vonku v kuríne bola ešte zima, tak sa rozhodla, že okrúhly kôš so sliepkou a vajíčkami dá do miestnosti, ktorá mala byť neskôr obývačka.
Mamička varila obed v kuchyni a práve piekla koláče. Dievčatko Majka s bratom Jurkom a deťmi od susedov sa hrali vonku v piesku. Jurka napadlo, že by mohli tiež piecť "ozajstné" koláče ako ich mamička. Zrazu zmizol v dome a vrátil sa s troma vajíčkami. Vajíčka rozbíjali “odborne” ako odpozerali od ich mamičky. Dávali ich do jamky v piesku a miešali koláč. Jurko odbehol do domu viackrát a vždy niesol vajíčka. Koláče dávali do formičiek a potom vyklápali. Koláčov narobili neúrekom.
Majka rada komunikovala s mamičkou a vždy sa rada pochválila, keď sa jej zdalo, že urobili s Jurkom niečo dobré. Preto utekala za mamou do kuchyne. Oznámila jej s radosťou, že pečú také isté koláče ako ona. Mamička mala plné ruky práce, ale neodbila ju. Chcela dcérke urobiť radosť a išla sa pozrieť von, čo deti robia. Vonku všetky deti skackali okolo nej ako kozľatá a jeden cez druhého jej vysvetľovali, čo urobili. Keď dcérka uvidela jej výraz, hneď vedela, že to, čo urobili, nie je až také dobré. Samozrejme, že mamička nebola nadšená, keď uvidela v piesku vajcia, resp. už len škrupiny. Stále ju však nenapadlo zkadiaľ vajca sú.
Malý Jurko a ostatní ešte stále nezbadali ten jej výraz a rozradostene sa rozbehli do budúcej, ešte nedorobenej obývačky a ukázali jej na kôš so sliepkou. Keď pozrela pod sliepku, väčší počet vajec už vynosili do piesku. Zostalo tam len pár kúskov. Nešlo jej to do hlavy ako mohli tie vajca spod sliepky vybrať. Čudovala sa, lebo do nej kvočka ďobala a nedovolila jej, aby sa k vajíčkam priblížila.
Už si nepamätajú aký trest za to deti dostali. Majke, však dodnes zneje v ušiach mamin nahnevaný hlas ako jej hovorí: “Si staršia ako Jurko, mala si mať rozum“. Medzi ňou a bratom bol len viac ako ročný vekový rozdiel. Tento argument rodičov, vždy pociťovala ako krivdu. Preto voči svojim deťom, medzi, ktorými je menej ako ročný rozdiel, tento argument nikdy nepoužívala.
Nakoniec, sme boli zvedaví, či boli aj nejaké kuriatka. Priateľka potvrdila, že kvočka predsa len niekoľko krásnych, žltučkých kuriatok vysedela a deti sa tešili, že nevynosili do piesku všetky tie vajíčka. Úprimne sa tešili z tých malých žltučkých guliek, ktoré kráčali za svojou slepačou mamou.
