Bolo už neskoro, okolo jednej hodiny v noci. Dokončila prípravu nejakých veci do práce. Pozhasínala svetlo a aj svetlo na obidvoch osemdesiatlitrových akváriách a išla spať. Keď konečne zadriemala, nejaký zvuk ju zobudil. Začula z obývačky pukanie ako keď kedysi pukal starý, vypnutý televízor. Zdalo sa jej, že v obývačke niekto je. Preto radšej potriasla s manželom a oznámila mu to.
Vstal a išiel do obývačky a ona mu bola v pätách. Od strachu ani nedýchala. Dvere boli otvorené. Manžel vstúpil bosou nohou do obývačky a zaklial. Čakala, čo povie ďalej. Ale nič. Zažal a ona zostala medzi dvermi. Uvidela to. Koberec v obývačke plával vo vode. Obidvaja sa naraz pozreli na ich veľké akvária. Jedno bolo v poriadku, ale v tom druhom, dolnom, chýbali dve tretiny vody. Ich rybičky sa zrážali jedna o druhú a rastlinky a kamene vytŕčali z vody. Na dne dolného akvária, neďaleko pravého rohu, uvideli prasklinu, do polkruhu. Nevedeli si vysvetliť, prečo akvárium prasklo? Veď pri ňom nikto nebol? Neskôr sa zaoberali i pukaním, ktoré vychádzalo z obývačky. Zistili, že pukanie bolo z poškodeného káblika, ktorý viedol pod kobercom, zo zásuvky, do osvetlenia akvária. Bol prelomený a v styku s vodou iskril. Uvedomili si, že sa mohlo stať aj niečo horšie.
Vtedy nemali čas na rozmýšľanie. Všade bola samá voda. Rýchlo vzali handru, vedro a neskôr aj uteráky a stierali vodu z koberca. Pracovali do skorého rána, kým vodu z koberca celkom nevybrali. Potom si ešte ľahli. Spali asi hodinu a manželka už musela vstávať do práce. Manžel tiež vstal a odviezol ju, hoci on dnes do práce nešiel.
Keď sa vracal domov a vystupoval v dome hore schodmi, pri dverách stál ich dolný sused. Búchal na dvere a vrešťal na celú chodbu. No, ich deti boli poučené, že cudzím ľuďom nemajú otvárať. Svorne mu tvrdili, že on je cudzí, nie je ich, a tak mu neotvoria. Manžel došiel hore a sused sa vyrútil aj na neho. Ani sa nečudoval, isto mali aj oni steny mokré, lebo aj na chodbe boli mapy od vody. Sused vykrikoval, že prečo im to neoznámili. Manžel ho utišoval a vysvetľoval, že sa to stalo v noci, a aj preto im to neoznámili. Nič by proti tomu nezmohli. Nikto z nich sa tej potope netešil. Sused si rád vypil a ešte aj ráno bol “pod parou”, a tým bol ešte múdrejší a agresívnejší. Keď dotyčný manžel zistil, že v akom je stave, tak mu prestal vysvetľovať a povedal mu, že sa stretnú neskôr a doriešia to. Tak sa aj stalo. Vošiel do bytu a zatvoril dvere. Ponáhľal sa, lebo musel dopraviť ich dve deti do škôlky a neskôr mal navštíviť ešte lekárku.
Tak aj urobil. Po návšteve škôlky bol na testoch u lekárky - alergiologičky. Pani doktorka mu zistila, že je alergik. Medzi inými, jedným z alergénov bol aj zlatý kok, ktorý sa nachádzal aj v krmive pre rybičky. Preto lekárka doporučila, zbaviť sa akvárií, lebo to bolo jednou z príčin manželových zápalov horných dýchacích ciest a dusenia.
Keď manžel doma porozprával lekársky verdikt, tak sa zasmiali, že aký je ten osud beťár. Iróniou osudu bolo, že akvárium prasklo práve v noci, pred lekárskym verdiktom. Samozrejme, ten malér nebol zadarmo a bez starosti. Problém bol, kde dať tie krásne akvária. Nakoniec si ich vzali ich rodinní priatelia. Deti a aj dospelí smútili za krásnymi gubkami, skalármi a ďalšími chovanými rybami. Ale zdravie manžela bolo dôležitejšie a odporučenie lekárky bolo jasné. Keď nechceli riskovať ďalšie zdravotné problémy manžela, hlavne to dusenie, tak sa vzdali svojho rodinného, činžiakového hobby. Rybičky navštevovali u priateľov. So susedmi sa pokonali, steny vymaľovali a koberec museli vyhodiť. Ale na tú osudnú nočnú príhodu, nezabudnú do smrti. Napriek tomu si lásku k zvieratám zachovali.
