Prišla som do našej dediny a chcela som navštíviť svoju priateľku. Vo dvore bol priateľkin syn Juraj, ktorý opravoval motorku. Vošla som za ním a začali sme sa rozprávať. Motorka stála na betóne, v ktorom bola jama z betónovania, plná vody. Bolo po daždi. Rozprávali sme sa a Juraj pritom opravoval.
Ani sme si nevšimli, že nie sme sami a do dvora vošla dcérka ďalšieho suseda, takmer štvorročná Janka. Otočila som sa a Janka sedela v tej mláke na betóne. Mala oblečené krásne žlté nohavičky a pulóvrik. Keď sme jej dohovárali, že také krásne nohavičky a má ich celé od blata, tak nám odpovedala: “To nevadí, veď to mama opeje.” Nakoniec, predsa len poslúchla a vstala z mláky. Bola celá mokrá a špinavá. Posielali sme ju domov, aby sa išla prezliecť. Aj keď s nevôľou, predsa odišla.
Zasmiali sme sa a pokračovali v našom rozhovore. Ani tentoraz sme si nevšimli, že sa Janka vrátila. S Jurkom sme boli zabratí do rozhovoru. Živo gestikuloval. Motorka stála za jeho chrbtom. Pri tom vysvetľovaní celkom zabudol na opravu. Až zrazu sme začuli šuchot a nejaké mrmlanie. Otočili sme sa a čo nevidíme. Znova Janku, prezlečenú do iných šatôčiek. Ale beda, teraz bola pre zmenu, celá čierna, od oleja a hrala sa s motorkou a súčiastkami a hovorila Jurkovi: “Julko, ja ti pomáham oplaviť motolku.” Mal z nej veľkú radosť a ja tiež.
No, čo už, aj keď sa nám nechcelo, museli sme náš rozhovor ukončiť. Vzala som Janku za ruku a odviedla som ju do susedov, k jej mamičke, Janke. Po ceste som sa od nej všeličo dozvedela. Porozprávala mi niečo o ich domácnosti, oteckovi a mamičke a o jej menšom bratovi Jožkovi. Jazyk mala dobre nabrúsený, malá všetečnica. Mamička sa čudovala. Veď ju pred chvíľkou prezliekala. Rozpovedala som jej ako sa podarilo Janke znova zašpiniť a ako sa pochválila, že mama šaty “opeje”. Pridala som, ako mi skackajúc popri mne, po ceste domov, podala “dôležité” informácie o ich rodine. Mamička vyhrešila Janku, že sa zašpinila. Znova ju prezliekla a potom ju poslala sa hrať do detskej izby. Pre istotu ju už von nepustila.
Potom, keď odišla, sme sa na tom zasmiali. Taký malý špunt už presne vie, kto na ňu perie a keď doma niečo riešia, tak si veľa zapamätá. Na tom by ani nič také nebolo, že si zapamätá, ale že to každému vyzvoní. A tvári sa pritom úžasne dôležito. Janka prišla na to, že pred dcérkou už nemôžu vážne veci preberať, lebo všetko vytára. Hneď podotkla, že ktovie, čo rozpráva v škôlke deťom a učiteľkám a že isto už učiteľka pozná všetky problémy v rodine, ktoré pred Jankou riešili. Trápilo ju to. Sľúbila si, že to musia s manželom prebrať a napraviť.
Rozlúčila som sa s Jankou. Vrátila som sa do dvora, kde som sa predtým rozprávala s Jurkom, aby som už konečne navštívila jeho mamu, moju priateľku.
