Stalo sa to už veľmi dávno, niekedy po nežnej revolúcii. Jarko mal silnú alergiu a lekárka mu doporučila liečenie do Tatranskej Polianky. Nakoľko jeho alergia bola veľmi vážna a začínal mať astmatické príznaky, tak si dal povedať a odcestoval sa liečiť. K lekárom často nechodil, v nemocnici nikdy neležal, a tak tam išiel ako neskúsený pacient. Liečenie bolo pre neho príjemné. Na žiadne procedúry nechodil, iba na prechádzky. Bola to liečba čerstvým, horským vzduchom. Nadviazal tam veľa známosti. Nakoľko bol vtipný, tak bol aj obľúbený. Po návrate domov zážitky a vtipy, len tak sypal. On, bývalý športovec, tam chodil často na túry. O tom, že turistiku pestoval dôsledne, svedčí úplné rozpadnutie značkových tenisiek, ktoré mu pred odchodom do kúpeľov kúpila manželka. Najväčšiu zábavu vyvolal v jeho rodine, u známych, ale aj u obyvateľov liečebného ústavu, práve príbeh, ktorý spomínam v úvode tohto článku.
Pacienti sa ako tak udomácnili v izbe liečebného ústavu. Nebol to žiadny luxus, lebo ich na jednej izbe bolo deväť. Všetci mali takmer rovnaké, resp. podobné diagnózy, s dýchacími cestami. Jarko mal posteľ hneď pri dverách. Druhý deň po lekárskej prehliadke, prišla sestrička a doniesla veľký džbán a povedala Jarkovi, aby pozbieral za 24 hodín moč. Jarko prisľúbil, že to urobí. Poctivo zbieral moč do džbána a tento sa veľmi rýchlo zaplnil. Ešte sa čudoval, že dostal taký malý džbán. Išiel za sestričkou, aby mu dala ďalší. Sestrička sa naopak, veľmi čudovala, že ešte je len krátko pred obedom a už je džbán plný. Slovo dalo slovo a sestrička sa dozvedela, že Jarko nepoužíva džbán sám, ale používajú ho všetci deviati pacienti. Čudoval sa. Veď sestrička povedala, že má pozbierať moč. A tak Jarko zbieral moč od všetkých. Iste si viete predstaviť ako sa smiala a isto sa na tom bavil celý liečebný dom. Jarko sa veľmi hanbil a vysvetľoval, že to zle pochopil. Potom sa aj ona ospravedlňovala, že sa nie celkom presne vyjadrila. Hoci, ani sa nemala za čo. Nepredpokladala však, že by to taký laik ako Jarko nepochopil. On sa bránil, že k lekárom, okrem alergiologičky, takmer nechodí a v nemocnici nikdy nebol.
Takto sa vlastne začalo Jarkove liečenie. Pobudol tam tri týždne. Okrem tej turistiky, chodil aj na diskotéky a zábavy a trošku čítal knihy a časopisy. Inak by sa bol veľmi nudil, veď čo by tam robil, keď nemal žiadne procedúry. Na tancovačkách zažil, pre neho neuveriteľné trapasy. Zachovalý playboy v strednom veku ako on, si myslel, že ženy sa do tanca len tak pohrnú, keď ich vyzve on. Samozrejme nechýbali, z jeho strany, ani lichôtky a sladké reči. Nepochodil hlavne u mladších dám a dostal párkrát košom. Veľmi ho to trápilo a doslova vzalo. Rýchlo prišiel na to, že predsa mu je s vlastnou ženou a deťmi doma najlepšie. Hneď sa pýtal od lekára domov, hoci mohol zostať aj dlhšie. Hovoril, že všade dobre, ale doma je najlepšie. Samozrejme sa doma tešili, keď povedal, že mu chýbali. Veď chýbal aj on im a hlavne ich malým deťom. Manželke si posťažoval na neúspech u mladých žien. O tom ako na to reagovala nepovedal. Na tom zbieraní moču sa smejú a aj my všetci, dodnes.
